Predaj umelých vianočných stromčekov na Vianoce 2017.

Veľká noc a jej symbolika.

  • Veľká noc - slávnosť vzkriesenia Krista je vrcholom liturgického cirkevného roku. Vznikla zo židovského sviatku pesach, ktorý sa oslavuje 14. a 15 deň v mesiaci nisan podľa židovského kalendára. V ranej cirkvi sa oslavoval najprv v deň židovského sviatku. Ešte dnes sa považuje kresťanská slávnosť Veľkej noci tiež za spomienku na starú zmluvu.
  • Koncil nicejský (325) určil po dlhšom spore dátum Veľkej noci na nedeľu po prvom jarnom splne, ktorý nastane po prechode Slnka jarným bodom. Tak sa veľkonočné sviatky oddelili od židovského kalendára. Dnes sa diskutuje o prvom dátume Veľkej noci.
  • Slávnosť vzkriesenia začína veľkonočnou vigíliou večer alebo v noci na Bielu sobotu. Počas veľkonočnej vigílie sa svätí voda na krstenie a veriaci obnovujú sľub krstu. V mnohých cirkviach sa krstia dospelí, ktorí sa pripravovali na krst. Počas Veľkonočnej nedele pokračuje a vrcholí slávnosť Zmŕtvychvstania Pána druhou slávnostnou omšou.
  • Veľkej noci predchádza štyridsaťdňový prípravný čas - tzv. pôst.

Veľkonočný zajac.

Svoje miesto má zajac v mnohých náboženstvách, mytológiách - v gréckej, egyptskej, čínskej, kde symbolizuje šťastie, plynúci čas, krátkosť života, či je označovaný za atribút zmŕtvychvstania (podľa ľudového podania zajac nespí - nemá totiž očné viečka, a tak sa zdá, že aj počas spánku obracia oči nahor). V Biblii je zajac zaradený medzi stvorenia "maličké na Zemi a múdrejšie nad mudrcov", symbolizuje chudobných, skromných a pokorných, aj napriek tomu sa však kresťanstvo k nemu stavia s istým odstupom pre jeho užívanie ako symbolu zmyselnosti. V Byzancii bol zajac vo zvieracej symbolike znakom Krista. V dnešnej rozšírenej európskej tradícií je označovaný za toho, kto počas Veľkej noci prináša vajíčka, najradšej čokoládové. Podľa jedného výkladu vzniklo spojenie z toho dôvodu, že zajac na jar hľadá v blízkosti ľudských obydlí potravu a keďže je plachý a strání sa ľudí, je mu prisudzované i tajné roznášanie veľkonočných vajíčok. Iný názor na vznik spojenia veľkonočného zajaca s vajíčkom poukazuje na zvyk, kedy sa do chleba upečeného vo forme zajaca vložilo veľkonočné vajce, čím sa združili tieto dva symboly - niet potom divu, že časom vznikla predstava, že vajíčka znáša alebo prináša zajac. Bolo tiež zvykom, aby kmotrovia pozývali deti k tzv. naháňačke veľkonočného zajaca, čo znamenalo hľadanie ukrytých vajíčok v záhrade.

I keď Veľkej noci nepredchádzajú také gigantické prípravy ako Vianociam, mnohé gazdinky si nevedia odpustiť úmorné tance okolo sporáka a upratovacie orgie. V konečnom dôsledku je takéto sebatrýznenie celkom zbytočné - veď takmer všetko sa dá kúpiť. Vedzte, že tá pravá sviatočná pohoda sa neodvíja od počtu marcipánových zajacov na štvorcový meter vyupratovaného bytu ani od množstva vlastnoručne vyzdobených vajec či upletených korbáčikov. Základom je správna atmosféra. Ako ju dosiahnuť? Jarné kvety, svieže farby, slnečné lúče a kvetinové vône skombinované s rozumným množstvom veľkonočných dekorácií - to je zaručený recept na úspech!

VEĽKÁ NOC V SKRATKE

- Termín Veľkej noci nie je vždy rovnaký, každoročne sa mení. V tomto roku pripadol najdôležitejší sviatok - Veľkonočná nedeľa na 9. apríla 2012
- V kresťanskej kultúre je dôležitý celý týždeň pred Veľkou nocou. Začína sa Kvetnou nedeľou, nasleduje Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota a vrcholí to Veľkonočnou nedeľou. Veľkonočné obdobie pokračuje Veľkonočným pondelkom a päťdesiat dní po Veľkej noci sa končí Turícami.
- K jednotlivým sviatočným dňom sa viaže mnoho ľudových tradícií a obradov. Tak napríklad na Kvetnú nedeľu sa svätili bahniatka, na Zelený štvrtok by sa malo jesť niečo zelené - špenát, šalát z čerstvých púpavových lístkov alebo z hlávkového šalátu. Na Veľký piatok sa zachováva pôst - podľa tradície by ste zo svojho jedálneho lístka mali vylúčiť mäso. Na Bielu sobotu môžete s pôstom skončiť - zvykne sa podávať roláda z mletého mäsa alebo jahňacina na ľubovoľný spôsob.
- K Veľkonočnému pondelku patrí šibanie vŕbovými korbáčikmi a oblievanie vodou.
- Za tradičné veľkonočné, ale aj jarné symboly sú považované vajcia - kraslice, zajac, kuriatka, bahniatka, korbáčiky upletené z vŕbového prútia a voda.

VEĽKÝ TICHÝ TÝŽDEŇ

Kresťanom na celom svete otvorila šiesta pôstna nedeľa Palmarum (známa aj Kvetná alebo Pašiová), nazvaná podľa palmových ratolestí, ktorými v Jeruzaleme vítali prichádzajúceho Ježiša Krista, najznámejší týždeň v roku. Je známy viacerými názvami, latinským Hebdomada Sankta, Svätý alebo Veľký týždeň, je však nazývaný i Pašiový a u evanjelikov Tichý týždeň.

Kvetná nedeľa

Veľkonočný týždeň sa začínal na Kvetnú nedeľu svätením vŕbových prútikov - bahniatok. V kostole sa na Kvetnú nedeľu čítali pašie, state o utrpení Ježiša. Kvetná nedeľa pripomenula triumfálny príchod Ježiša Krista medzi vítajúce davy.
Kresťania sa podľa stíšenia v modlitbách a rozjímaní vo svojich domovoch i v kostoloch sústreďujú na kajúcne úkony, prosia o odpustenie hriechov, chodia na spovede, púte, konajú skutky milosrdenstva, zúčastňujú sa nočného bdenia, pašiových sprievodov i stále viac ožívajúcich pašiových predstavení. Zelené konáriky, ktoré na Kvetnú nedeľu posvätil kňaz, si ľudia dávali doma na obrazy alebo drevené hrady na povale, aby bol dom chránený pred bleskami. Pri búrke dávali konáriky do okna. Prúty sa používali pri vyháňaní dobytka, dávali ich do zeme pri orbe, bežnejšie bolo ich pálenie v peci pri búrke, aby blesk nezasiahol dom.
Očisťovacia a ozdravujúca moc počas Veľkého týždňa sa pripisovala vode, ohňu, dotyk s čerstvou zeleňou mal zabezpečiť silu a zdravie, vajce bolo symbolom znovuzrodenia, významná bola príprava a svätenie obradových jedál, mäso bolo symbolom hojnosti. Legendy tvrdili, že počas pašií bolo možné odhaliť poklady zakopané v zemi.
Podľa ľudovej tradície všetky dni v tomto týždni majú svoje mená a význam.

Modrý pondelok

Svoje meno odvodzuje od farby tmavobelasého rúcha, ktorým v minulosti prikrývali oltáre. Niektoré pramene uvádzajú odvodenie farby pondelka od začiatku Veľkého týždňa i od najželanejšej farby jarného neba.

Žltý utorok

Má svoje meno podľa farby po zime najvytúženejšieho jarného slniečka. Stretávame sa aj s názvom sivý utorok, pretože so svojou šedivosťou ostáva v porovnaní s inými dňami svätého týždňa najnenápadnejším.

Škaredá (Čierna) streda

O názov tohto dňa sa pričinil Judáš, ktorý za príslovečný Judášov groš zradil Ježiša. Predtým na neho škaredo zazeral. Škaredou stredou zvyknú ľudia omylom nazývať aj prvý pôstny deň.

Zelený štvrtok

Ježiš slávil so svojimi učeníkmi Poslednú večeru. Názov je podľa jednej verzie odvodený zo spomienky na sviežu zeleň pre Ježiša takej osudovej Getsemanskej záhrady. Najrozšírenejším symbolom tohto dňa je však ticho. Práve v tento deň mlčia na kostolných vežiach zvony, ktoré, ako hovorí ľudová tradícia, odlietajú do Ríma, aby sa vrátili po západe slnka až na Bielu sobotu. Namiesto zvonov sa používali rapkáče. Jedna z povier radí počas posledného zvonenia zvonov zaštrngať vo vrecku mincami, údajne to zabezpečí dostatok peňazí. Podľa tradície v tento deň sa majú jesť jedlá zelenej farby. Dobytok v maštali kedysi ľudia pošúchali vajcom, pokropili svätenou vodou a vyhnali von bodliakom alebo žihľavou, aby bol taký silný a tuhý ako tieto rastliny. Ľudia sa umývali v potokoch, aby boli zdraví a krásni po celý rok. Dievčatá mali byť po umývaní čerstvé ako lastovičky a nemali mať pehy na tvári. S vodou sa nemalo šetriť pri umývaní riadu, pri východe slnka sa mal poumývať všetok riad, ktorý sa používal, najmä pri práci s mliekom.

Veľký piatok

V kresťanskom svete jeden z najtrúchlivejších dní roka, pretože je to deň Ježišovej mučeníckej smrti na kríži. Pre mnohých veriacich rôznych náboženstiev je to deň prísneho, často úplného pôstu, tichého rozjímania a dobrovoľnej izolácie od hlučných zábav. Deň má strohý a meditatívny charakter. Pozostáva z bohoslužby slova, ktorej vyvrcholením je spev alebo čítanie pašií podľa evanjelistu Jána. Domov sa odchádza v tichu. Nesmelo sa kopať v zemi, „lebo pán Ježiš bol vtedy v hrobe".
Dievčatá pod vŕbou vyslovovali želanie mať dobrého muža. Umývanie v potoku začalo skoro ráno, niektorí sa chceli zbaviť rán, iní verili, že budú po celý rok zdraví. Kto sa nechcel umývať v potoku, doniesol si vodu domov.

Biela sobota

Názov tohto dňa je odvodený od obyčaje zažínať nové svetlo. Nový oheň symbolizoval nový život. Radostná oslava zmŕtvychvstania sa začínala až večer po západe slnka posvätením ohňa, zapálila sa večná lampa a novoposvätená veľkonočná sviečka - paškal. V kostoloch sa zažínali nové sviece. Kedysi sa pred kostolom zapaľovali nové ohne, vymieňal sa nový oheň na svietenie, zvyšok starého oleja sa spálil, pálili sa aj zvyšky svätenín, namiesto ktorých už mali ľudia nové. Tento rituál sa nazýval pálením Judáša. Bačovia si odnášali uhlíky a zakopali ich v kolibe ako magicko-ochranný prostriedok. Na podvečerných bohoslužobných obradoch už znejú „rozviazané" zvony. Veriaci často celú noc bdejú v chrámoch, aby tu privítali najväčší sviatok. Keď sa rozviazali zvony, všetci sa poumývali v potoku.

Veľkonočná nedeľa

Je radostným sviatkom Vzkriesenia Ježiša. Najväčší katolícky sviatok roka je aj dňom svätenia a konzumovania obradových jedál. Končí sa obdobie prísneho pôstu. Gazdiné pripravili do košíka šunku, vajíčka, maslo, slaninu, koláče a iné jedlá, ktoré sa na Veľkú noc konzumovali, a zaniesli ich do kostola posvätiť. Pri návrate z kostola mnohé utekali domov, pretože podľa ľudovej viery, kto príde domov najskôr, bude prvý v dokončení jarných prác. Ak niekto spadol, bola to predzvesť škody. Po návrate si všetci sadli k sviatočne prestretému stolu. Prvé sa jedlo vajíčko, ktoré gazda rozdelil medzi všetkých pri stole ako ochranu pred blúdením, nočnou morou a chorobami. Chlieb na stole sa v tento deň nesmel odložiť. Omrvinky sa odkladali na liečenie, do siatin. Škrupiny a kosti zo šunky sa dávali na polia medzi oziminy ako ochrana pred krupobitím.

Veľkonočný pondelok

Tento deň je už síce v novom týždni, ale patrí k hlavným veľkonočným sviatkom a v roku k najveselším. Zvyk šibania má preniesť symbolicky na ľudí po dlhej zime sviežosť jarných prútikov. Oblievačka je znázorneným želaním po čistote a zdraví a vajíčka sú symbolom života. Pre východné Slovensko je typické oblievanie, kúpačky sa začínali veľmi skoro ráno. Kúpanie malo dozvuky v utorok, keď dievčatá na ulici polievali každého chlapa. Po Veľkej noci nasledovali a často ju aj predchádzali významné udalosti hospodárskeho života - prvá orba, sejba, vyháňanie dobytka.

Veľkonočná slávnosť
 

predaj vianočných stromčekov, vstup do internetového obchodu

Predaj vianočných stromčekov začne
1.9.2017
a to za:

Dní Hod Min Sek

©2017 | Zákaz kopírovania | NaVianoce.sk | info (a) navianoce.sk

predaj vianočných stromčekou, vstup do obchodu
Dekoraciedobytu

DOM NA PREDAJ PRED DOKONČENÍM 6 KM OD TRNAVY V SUCHEJ NAD PARNOU