Predaj umelych vianocnych stromcekov na Vianoce.

Vek noca jej symbolika.

  • Vek noc - slvnos vzkriesenia Krista je vrcholom liturgickho cirkevnho roku. Vznikla zo idovskho sviatku pesach, ktor sa oslavuje 14. a 15 de v mesiaci nisan poda idovskho kalendra. V ranej cirkvi sa oslavoval najprv v de idovskho sviatku. Ete dnes sa povauje kresansk slvnos Vekej noci tie za spomienku na star zmluvu.
  • Koncil nicejsk (325) uril po dlhom spore dtum Vekej noci na nedeu po prvom jarnom splne, ktor nastane po prechode Slnka jarnm bodom. Tak sa vekonon sviatky oddelili od idovskho kalendra. Dnes sa diskutuje o prvom dtume Vekej noci.
  • Slvnos vzkriesenia zana vekononou vigliou veer alebo v noci na Bielu sobotu. Poas vekononej viglie sa svt voda na krstenie a veriaci obnovuj sub krstu. V mnohch cirkviach sa krstia dospel, ktor sa pripravovali na krst. Poas Vekononej nedele pokrauje a vrchol slvnos Zmtvychvstania Pna druhou slvnostnou omou.
  • Vekej noci predchdza tyridsadov prpravn as - tzv. pst.

Vekonon zajac.

Svoje miesto m zajac v mnohch nboenstvch, mytolgich - v grckej, egyptskej, nskej, kde symbolizuje astie, plynci as, krtkos ivota, i je oznaovan za atribt zmtvychvstania (poda udovho podania zajac nesp - nem toti on vieka, a tak sa zd, e aj poas spnku obracia oi nahor). V Biblii je zajac zaraden medzi stvorenia "malik na Zemi a mdrejie nad mudrcov", symbolizuje chudobnch, skromnch a pokornch, aj napriek tomu sa vak kresanstvo k nemu stavia s istm odstupom pre jeho uvanie ako symbolu zmyselnosti. V Byzancii bol zajac vo zvieracej symbolike znakom Krista. V dnenej rozrenej eurpskej tradci je oznaovan za toho, kto poas Vekej noci prina vajka, najradej okoldov. Poda jednho vkladu vzniklo spojenie z toho dvodu, e zajac na jar had v blzkosti udskch obydl potravu a kee je plach a strn sa ud, je mu prisudzovan i tajn roznanie vekononch vajok. In nzor na vznik spojenia vekononho zajaca s vajkom poukazuje na zvyk, kedy sa do chleba upeenho vo forme zajaca vloilo vekonon vajce, m sa zdruili tieto dva symboly - niet potom divu, e asom vznikla predstava, e vajka zna alebo prina zajac. Bolo tie zvykom, aby kmotrovia pozvali deti k tzv. nahake vekononho zajaca, o znamenalo hadanie ukrytch vajok v zhrade.

I ke Vekej noci nepredchdzaj tak gigantick prpravy ako Vianociam, mnoh gazdinky si nevedia odpusti morn tance okolo sporka a upratovacie orgie. V konenom dsledku je takto sebatrznenie celkom zbyton - ve takmer vetko sa d kpi. Vedzte, e t prav sviaton pohoda sa neodvja od potu marcipnovch zajacov na tvorcov meter vyupratovanho bytu ani od mnostva vlastnorune vyzdobench vajec i upletench korbikov. Zkladom je sprvna atmosfra. Ako ju dosiahnu? Jarn kvety, sviee farby, slnen le a kvetinov vne skombinovan s rozumnm mnostvom vekononch dekorci - to je zaruen recept na spech!

VEK NOC V SKRATKE

- Termn Vekej noci nie je vdy rovnak, kadorone sa men. V tomto roku pripadol najdleitej sviatok - Vekonon nedea na 9. aprla 2012
- V kresanskej kultre je dleit cel tde pred Vekou nocou. Zana sa Kvetnou nedeou, nasleduje Zelen tvrtok, Vek piatok, Biela sobota a vrchol to Vekononou nedeou. Vekonon obdobie pokrauje Vekononm pondelkom a pdesiat dn po Vekej noci sa kon Turcami.
- K jednotlivm sviatonm dom sa viae mnoho udovch tradci a obradov. Tak naprklad na Kvetn nedeu sa svtili bahniatka, na Zelen tvrtok by sa malo jes nieo zelen - pent, alt z erstvch ppavovch lstkov alebo z hlvkovho altu. Na Vek piatok sa zachovva pst - poda tradcie by ste zo svojho jedlneho lstka mali vyli mso. Na Bielu sobotu mete s pstom skoni - zvykne sa podva rolda z mletho msa alebo jahacina na ubovon spsob.
- K Vekononmu pondelku patr ibanie vbovmi korbikmi a oblievanie vodou.
- Za tradin vekonon, ale aj jarn symboly s povaovan vajcia - kraslice, zajac, kuriatka, bahniatka, korbiky upleten z vbovho prtia a voda.

VEK TICH TݎDE

Kresanom na celom svete otvorila iesta pstna nedea Palmarum (znma aj Kvetn alebo Paiov), nazvan poda palmovch ratolest, ktormi v Jeruzaleme vtali prichdzajceho Jeia Krista, najznmej tde v roku. Je znmy viacermi nzvami, latinskm Hebdomada Sankta, Svt alebo Vek tde, je vak nazvan i Paiov a u evanjelikov Tich tde.

Kvetn nedea

Vekonon tde sa zanal na Kvetn nedeu svtenm vbovch prtikov - bahniatok. V kostole sa na Kvetn nedeu tali paie, state o utrpen Jeia. Kvetn nedea pripomenula triumflny prchod Jeia Krista medzi vtajce davy.
Kresania sa poda stenia v modlitbch a rozjman vo svojich domovoch i v kostoloch sstreuj na kajcne kony, prosia o odpustenie hriechov, chodia na spovede, pte, konaj skutky milosrdenstva, zastuj sa nonho bdenia, paiovch sprievodov i stle viac ovajcich paiovch predstaven. Zelen konriky, ktor na Kvetn nedeu posvtil kaz, si udia dvali doma na obrazy alebo dreven hrady na povale, aby bol dom chrnen pred bleskami. Pri brke dvali konriky do okna. Prty sa pouvali pri vyhan dobytka, dvali ich do zeme pri orbe, benejie bolo ich plenie v peci pri brke, aby blesk nezasiahol dom.
Oisovacia a ozdravujca moc poas Vekho tda sa pripisovala vode, ohu, dotyk s erstvou zeleou mal zabezpei silu a zdravie, vajce bolo symbolom znovuzrodenia, vznamn bola prprava a svtenie obradovch jedl, mso bolo symbolom hojnosti. Legendy tvrdili, e poas pai bolo mon odhali poklady zakopan v zemi.
Poda udovej tradcie vetky dni v tomto tdni maj svoje men a vznam.

Modr pondelok

Svoje meno odvodzuje od farby tmavobelasho rcha, ktorm v minulosti prikrvali oltre. Niektor pramene uvdzaj odvodenie farby pondelka od zaiatku Vekho tda i od najelanejej farby jarnho neba.

lt utorok

M svoje meno poda farby po zime najvytenejieho jarnho slnieka. Stretvame sa aj s nzvom siv utorok, pretoe so svojou edivosou ostva v porovnan s inmi dami svtho tda najnenpadnejm.

kared (ierna) streda

O nzov tohto da sa priinil Jud, ktor za prsloven Judov gro zradil Jeia. Predtm na neho karedo zazeral. karedou stredou zvykn udia omylom nazva aj prv pstny de.

Zelen tvrtok

Jei slvil so svojimi uenkmi Posledn veeru. Nzov je poda jednej verzie odvoden zo spomienky na svieu zele pre Jeia takej osudovej Getsemanskej zhrady. Najrozrenejm symbolom tohto da je vak ticho. Prve v tento de mlia na kostolnch veiach zvony, ktor, ako hovor udov tradcia, odlietaj do Rma, aby sa vrtili po zpade slnka a na Bielu sobotu. Namiesto zvonov sa pouvali rapke. Jedna z povier rad poas poslednho zvonenia zvonov zatrnga vo vrecku mincami, dajne to zabezpe dostatok peaz. Poda tradcie v tento de sa maj jes jedl zelenej farby. Dobytok v matali kedysi udia pochali vajcom, pokropili svtenou vodou a vyhnali von bodliakom alebo ihavou, aby bol tak siln a tuh ako tieto rastliny. udia sa umvali v potokoch, aby boli zdrav a krsni po cel rok. Dievat mali by po umvan erstv ako lastoviky a nemali ma pehy na tvri. S vodou sa nemalo etri pri umvan riadu, pri vchode slnka sa mal poumva vetok riad, ktor sa pouval, najm pri prci s mliekom.

Vek piatok

V kresanskom svete jeden z najtrchlivejch dn roka, pretoe je to de Jeiovej muenckej smrti na kri. Pre mnohch veriacich rznych nboenstiev je to de prsneho, asto plnho pstu, tichho rozjmania a dobrovonej izolcie od hlunch zbav. De m stroh a meditatvny charakter. Pozostva z bohosluby slova, ktorej vyvrcholenm je spev alebo tanie pai poda evanjelistu Jna. Domov sa odchdza v tichu. Nesmelo sa kopa v zemi, lebo pn Jei bol vtedy v hrobe".
Dievat pod vbou vyslovovali elanie ma dobrho mua. Umvanie v potoku zaalo skoro rno, niektor sa chceli zbavi rn, in verili, e bud po cel rok zdrav. Kto sa nechcel umva v potoku, doniesol si vodu domov.

Biela sobota

Nzov tohto da je odvoden od obyaje zana nov svetlo. Nov ohe symbolizoval nov ivot. Radostn oslava zmtvychvstania sa zanala a veer po zpade slnka posvtenm oha, zaplila sa ven lampa a novoposvten vekonon svieka - pakal. V kostoloch sa zanali nov sviece. Kedysi sa pred kostolom zapaovali nov ohne, vymieal sa nov ohe na svietenie, zvyok starho oleja sa splil, plili sa aj zvyky svtenn, namiesto ktorch u mali udia nov. Tento ritul sa nazval plenm Juda. Baovia si odnali uhlky a zakopali ich v kolibe ako magicko-ochrann prostriedok. Na podveernch bohosluobnch obradoch u znej rozviazan" zvony. Veriaci asto cel noc bdej v chrmoch, aby tu privtali najv sviatok. Ke sa rozviazali zvony, vetci sa poumvali v potoku.

Vekonon nedea

Je radostnm sviatkom Vzkriesenia Jeia. Najv katolcky sviatok roka je aj dom svtenia a konzumovania obradovch jedl. Kon sa obdobie prsneho pstu. Gazdin pripravili do koka unku, vajka, maslo, slaninu, kole a in jedl, ktor sa na Vek noc konzumovali, a zaniesli ich do kostola posvti. Pri nvrate z kostola mnoh utekali domov, pretoe poda udovej viery, kto prde domov najskr, bude prv v dokonen jarnch prc. Ak niekto spadol, bola to predzves kody. Po nvrate si vetci sadli k sviatone prestretmu stolu. Prv sa jedlo vajko, ktor gazda rozdelil medzi vetkch pri stole ako ochranu pred bldenm, nonou morou a chorobami. Chlieb na stole sa v tento de nesmel odloi. Omrvinky sa odkladali na lieenie, do siatin. krupiny a kosti zo unky sa dvali na polia medzi oziminy ako ochrana pred krupobitm.

Vekonon pondelok

Tento de je u sce v novom tdni, ale patr k hlavnm vekononm sviatkom a v roku k najveselm. Zvyk ibania m prenies symbolicky na ud po dlhej zime svieos jarnch prtikov. Oblievaka je znzornenm elanm po istote a zdrav a vajka s symbolom ivota. Pre vchodn Slovensko je typick oblievanie, kpaky sa zanali vemi skoro rno. Kpanie malo dozvuky v utorok, ke dievat na ulici polievali kadho chlapa. Po Vekej noci nasledovali a asto ju aj predchdzali vznamn udalosti hospodrskeho ivota - prv orba, sejba, vyhanie dobytka.

Vekonon slvnos
 

umely vianocny stromcek, umele vianocne stromceky, predaj, obchod, eshop

Vianoce s
v Sobotu
a to za:

Dn Hod Min Sek

Vber a osobn odber stromeka TU
Od 1.10.2022 mme rozloen vetky vianon stromeky.
V prpade zujmu si stromeky pozrie a zakpi ns prosm vopred kontaktujte. -----viac info-----
Po. a Ne. - tel. dohodou 0904 514 458

Vrtenie tovaru bez udania dvodudo 14 dn a vrtenie peazSAMOZREJMOSOU.

Za N obchod odporame:
full cel 3D smrek
full cel 3D jeda

vianocne-stromceky-borovice-klasik osnezeny-vianocny-stromcek-zasnezeny-so-snehom-borovica jedla-umely-vianocny-stromcek-cely-3d-ihlicie smrekovy-umely-vianocny-stromcek-3d-ihlicie husty-umely-vianocny-stromcek-3d-ihlicie uzky-umely-vianocny-stromcek-tuja-3d-ihlicie

KATEGRIE:

Vetky stromeky

Cel 3D stromeky
3D stromeky
Klasick stromeky

Jedle
Smreky
Borovice
Biele
Zasneen
Strieborn
zke Tuje

90 cm
120 cm
150 cm
180 cm
210 cm
220 cm
240 cm
250 cm
270 cm

VIANON STROMEKY:

Jeda cel 3D
Smrek cel 3D
Borovica cel 3D

Borovica Klasik
Zasneen borovica

Smrek hust 3D

zka Tuja cel 3D smrek
zka Tuja cel 3D jeda
zka Tuja klasik
zka Tuja zasneen biela

Jeda 3D+2D
Smrek 3D+2D
Borovica 3D+2D
Rozmanit 3D+2D

Cel snehov
Cel biely
Zasneen 3D+2D
So ikami

Smrek natura cel 3D
Smrek natura 3D+2D
Smrek sibrsky
Smrek zasneen 3D+2D
Tajga 1 jeda 3D
Tajga 2 smrek 3D
Nevada smrek 3D

moderne-umele-vianocne-stromceky-3d-konariky zky vianon stromek do zkych priestorov

©2023 | Zkaz koprovania | NaVianoce.sk | info (a) navianoce.sk