De matiek -druh mjov nedea,blahoelania Histria Da matiek siaha a do obdobia antiky. V starovekom Grcku oslavovali enu ako darkyu ivota u 250 rokov p. n. l. v podobe slvnost na poes matky vetkch bohov - bohyne Rhey. Oslavy trvali obyajne tri dni - od 15. do 18. marca. Starovek Rimania oslavovali sviatok Matronalia, ktor bol zasvten bohyni Juno.Za predchodcu Da matiek v jeho dnenej podobe mono povaova tzv. Nedeu matiek (Mothering Sunday), ktor zaali oslavova 16. storo v Anglicku. V ase sviatku, ktor bol stanoven na tvrt nedeu poas vekononho pstu, sa mohlo sluobnctvo ijce v prbytkoch svojich pnov vrti domov k svojim matkm a strvi s nimi de.
V novodobej histrii udstva sa De matiek dostal do povedomia na prelome 19. a 20. storoia, a to vaka Amerianke Anne Marie Jarvisovej. Po tom, ako v roku 1907 zomrela jej matka, zaala vies kampa za vyhlsenie da venovanho matkm. U o dva roky neskr tento sviatok oslavovali v 45 ttoch USA. 8. mja 1914 iniciatva vystila do oficilneho vyhlsenia druhej mjovej nedele za De matiek Kongresom USA. Prezident Woodrow Wilson podpsal neskr dokument, v ktorom bol De matiek vyhlsen za celoamerick nrodn sviatok. Dtum druhej mjovej nedele sa rozhodli prija za svoj takmer vetky krajiny na svete.
V eskoslovensku sa De matiek zaal oslavova v roku 1923, a to najm zsluhou Alice Masarykovej, dcry prezidenta T. G. Masaryka a emancipovanej predsednky eskoslovenskho ervenho kra. V 50. rokoch boli oslavy Da matiek v komunistickom eskoslovensku a ostatnch proruskch krajinch nahraden marcovm Medzinrodnm dom ien. Tradcia Da matiek na Slovensku bola obnoven a po roku 1989, kedy sa zaal slvi druh mjov nedeu v roku. De matiek je medzinrodn sviatok. Odzrkaduje sa v om jedinenos a nenahraditenos matky v spolonosti. Aj ke u ns dlh histriu nem, kad z ns by si mal njs chvku, aby si na t svoju matku spomenul. Deti v klkach a kolch tvoria malik dareky pre svoje mamiky, chystaj besiedky, na ktorch recituj o matkch bsniky a pesniky. My dospel by sme mohli svoje mamy potei aspo kvetom a teplm slovkom "akujem". Ak kvetdarova na de matiek: Rua ako vyznanie:    
Medzi najobbenejie kvety, ktor odjakiva krauj v rebrkoch predaja kadho kvetinrstva, patria rue. Je to skutone krovn kvetn, symbol lsky a krsy. Jej mtus ako symbolu toho najistejieho citu sa zaal budova u v starovekom Grcku. Poda povesti bola rua najskr biela a zasvten bola bohyni lsky - Afrodite. T vak, beiac za svojim milm Adonisom pichla sa o t a jej krv sfarbila ruu na erveno. Odvtedy je vraj prve erven rua symbolom lsky.
Zasvtenci vak varuj: prve obben erven rua je jednm z najchlostivejch kvetov. Prina je v jej symbolickom vzname, rua toti obdarovanej osobe hovor moje srdce patr len tebe". Preto by mui mali kyticu ru alebo aj osamel kvietok darova len svojej vyvolenej. Dnes vak u rue njdeme v mnohch farbch, od smotanovo bielej cez lt, ruov, lososov a po spomnan erven, take vybra si kad me.
Tulipn z lsky:     erven tulipny maj v podstate rovnak symbolick vznam ako rue, mu posli ako vyznanie lsky. Pvodne bol tulipn vyachten v ne. Odtia sa rozril do Turecka a pred 400 rokmi priviezol jeho cibuky franczsky botanik Clusius do Holandska, kde ho povauj za nrodn kvetinu, ktor sa pestuje po celej krajine. V Holandsku nadchol tento kvet nielen maliarov, ale aj achtiteov a pestovateov. Preto ho dnes meme njs v celej palete rznych farieb. alia ako symbol istoty:     alia je idelnou kvetinou pre vnimon prleitos. Vo svojich kvetoch a vni odra istotu citov, nevinnos a bezmedzn lsku. Jej krsu obdivovali u egyptsk farani, a prve aliami zdobili nevesty star Grci i Rimania. Pre Grkov bola alia symbolom materstva a plodnosti. Zasvtili ju bohyni Hre, manelke boha Dia a ochrankyni manelstva a materstva. Mnoh si vak jej vznam spjaj s Bibliou, kde symbolizuje istotu a pre kresanov sa spja s pannou Mriou a inmi svticami. Vo Franczsku sa alia stala krovskou kvetinou, nachdza sa v erbe rodu Anjouovcov a aliou nepohrdla ani Johanka z Arku. Fialka je omamn s maskou skromnosti:     Presne tak je fialka. Drobn, nen, ale pritom ju neprehliadnete vaka jej jedinenej vni, ktorej sa ned odola. Jej korene siahaj a do mtickej minulosti udstva. Grcka bohya Afrodita si modrofialov kvietok obbila prve pre jeho omamn vu, ktor vraj vyvolva vek emcie. Pre Grkov bola fialka symbolom plodnosti, kresania si ju zvolili za kvet, ktor vyjadruje pokoru. Poda legendy vraj vyrstla pri kri, na ktorom dokonal Jei Kristus. Narcis ohlasuje jar:     Narcis, jeden z prvch jarnch kvetov, je symbolom smrti a spnku, ale aj zmtvychvstania. lt kvet, pripomnajci jarn prebdzajce sa slnko, je kvet symbolizujci nenaplnen lsku. Z grckej mytolgie je znmy prbeh o Narkissovi, krsnom, ale samobom mladom muovi, do ktorho sa zabila lesn nymfa Echo.
Echo, ktor nemohla prehovori prv, ale iba opakova slov inch, sa snaila Narkissovi vyzna lsku, no ten si ju nevmal, pretoe mal oi len pre seba. Echo sa kvli mladmu krsavcovi utrpila a zostal z nej len hlas v horch. Narkissos vak neuiel svojmu trestu.
Raz zbadal svoj obraz v studnike a pohad na vlastn krsu ho uchvtil. Ako sa naklal nad studnikou, spadol do nej a utopil sa. Poda mtu sa jeho telo premenilo na narcis, ktor patr medzi prv jarn kvety, preto vinou rastie sm, bez spolonosti inch kvetov. Slnenica:     Ako jeden zo symbolov leta, vyjadruje slnenica veselos, rados a teplo. Preto sa hod na vyjadrenie a elanie dobrch prian. Orchidea je vnimon:     Orchidea je jedinen kvet pre vnimonch ud a nevedn prleitosti. U odnepamti fascinovala udsk pokolenia a medzi rastlinami zaujma nevedn miesto. Orchidey s oproti inm kvetom naozaj vnimon, vyvinuli sa ako posledn medzi rastlinami. Zvltne tvary kvetov a tajomstvom zahalen zkonitosti vvoja printili ud, aby im pripsali vnimon postavenie v ri flry. Gerbera:     Gerbera - pvodom z zie a Junej Ameriky m najradej slnen miesta. V prenesenom vzname preto aj gerbera odovzdva krsne iariv posolstvo: S tebou je ivot kraj!" Karafit = klinek =hrebek     Tak ako sa vytratil Medzinrodn de ien, stratili svoju pozciu aj karafity. Pre mnohch je to kvetina, ktor symbolizuje obdobie komunizmu. A mnohch ud tie prekvap, e je to kvet, ktor je mon aranova tak npadito, e vo vsledku ako spoznte, e sa jedn len o karafity. Frzia, frzie     Frzie maj ndhern kvety vraznch farieb s intenzvnou a krsnou vou. Frzie sa hodia do mnohch druhov aranmnov i svadobnch kytc. Existuj vo vetkch farebnch variantch, priom najobbenej odtie je lt, biely, erven a ruov.achtenie frzi sa datuje od prelomu 19. a 20. storoia. Pvodne sa mu venovali najviac v Taliansku, brliv rozvoj pestovania potom zaal a od 70. rokov 20. storoia. V sasnej dobe sa holandsk pestovatelia pynia dokonalou frziou, ktor m niekoko kvetov na jednej stonke.Nzov kvietku frzia je odvoden od mena lekra a botanika, ktor sa volal Heinrich Theodor Freese, ktor objavil rastlinu v africkom ptnom piesku. Frzie s huznat rastliny. V zime kvitn a dorastaj do vky 35 cm.Tieto rastliny potrebuj denne aspo 1 hodinu priame slnen miesto. Antria     Antria, tento takmer klasick kvet, ktor nachdza dobr vyuitie od svadobnch kytc a po vemi modern aranmny, m i svoju" sestru, ktor sa d bez problmov pestova ako izbov rastlina. Antria je odoln, pri sprvnom zaobchdzan mnohoron izbov rastlina. Najlepie sa jej dar na svetlom mieste, preto je vhodn ju v zime premiestni bliie k oknu. Najm v lete je nron na zlievku, poas vegetcie kvetinri odporaj dvakrt tdenne prihnoji, naopak v zime je nutn zlievku obmedzi s prihliadnutm k teplote miestnosti, substrt vak nesmie nikdy vyschn. Na jej pestovanie je vhodn izbov teplota s vyou vlhkosou vzduchu. Je citliv na prievan a chlad, teplota nesmie klesn pod 15oC. V poslednch piatich rokoch sa vrazne zvila obuba repnkovch antri. Asi i preto, e sa na trh dostvaj rastliny v novch farbch, naprklad s hnedmi alebo zelenmi tulcami. Kalanchoe     Pvod tejto izbovej rastliny je Madagaskar.Kalanchoe v predaji njdete kvitncu po cel rok. Farebn spektrum je od bielej cez oranov a ruov a erven. Hlavn obdobie kvitnutia je od februra do jna. Idelne miesto pre tto rastlinu je svetl s uritou intenzitou slnench lov a teplotou 18 - 20C. V zime by teplota nemala klesn pod 10C. Tvorba kvetov je najvia, ak s rastliny vystaven 8 - 10 hodn poas da svetlu. V zime je idelna teplota okolo 10C. Mu st i vo vykrenej izbe, no vtedy s vhonky dlh a rastlina asto nekvitne. Polieva sa vdatnejie, no asov odstupy s vie. Voda by nemala by prli tvrd. Pred nasledujcou zlievkou musia koreov baly troku preschn. Listy kalanchoe s sukulentn, preto maj zsobrne vody, pomocou ktorch prekaj aj dlhie obdobie "smdu". Na jese sa zlievka redukuje tak, e sa substrt iba mierne navlh a medzitm sa nech poriadne preschn. V lete sa pridva do zlievky kad 3 - 4 tdne hnojivo na kaktusy. Presdza sa po skonen obdobia kvitnutia. Vyberie sa o nieo v repnk a vysadia sa do substrtu na kaktusy. Gloxnia     Gloxnia - Sinningia je npadn rastlina s tmavozelenmi, vajcovitmi, jemne chlpatmi listami, ktor maj npadn ilnatinu. Vek zamatov, zvonekovit kvety stoja vo zvzokoch nad listovou ruicou. Najobbenejie s erven kvety, ale mu by aj biele, ruov, fialov s bielymi okrajmi alebo dvojfarebn. Gloxnie dorastaj do vky a rky 30 centimetrov. V prvom roku m rastlina iba niekoko kvetov, ale v alch rokoch ich poet podstatne rastie. Na trhu sa objavuj na jar.Gloxnia nem rada priame slnko, vyhovuje jej svetl a tepl miesto, s vyou vlhkosou vzduchu. Aj ke m rada vlhk prostredie, je citliv na priame kropenie. Dleit je dostaton a rovnomern zlievka, zalievame ju na misku zospodu. Vodu v miske nechme "vypi" a a po kratej dobe ju op doplnme. Stojat voda by mohla rastline ukodi. Poas kvitnutia ju prihnojujeme raz za mesiac fosforenm hnojivom, o podporuje tvorbu kvetov.Gloxnie sa vinou pestuj ako jednoron rastliny. Bromlia, guzmnia     Bromlie sa predstavuj ako exotick, pestr, mnohotvrne, ivotaschopn a npadn. Existuje nespoetn mnostvo druhov a odrd bromli rozmanitch tvarov a vekost. Zakadm nieim zaujmu. Pvodn paleta ervench a ruovch farieb sa rozrstla o biele, oranov, lt a niektor bromlie maj dokonca i dvojfarebn kvety. Medzi bromlie patria: Ananas, Billbergia, Crypthantus, Neoregelia a Nidularium spolu so znmejmi druhmi ako s: Aechmea, Guzmania, Tillandsia a Vriesea.
Dodrovanie nsledujcich doporuen je dleit pre zachovanie dobrho vzhadu a kvality rastln:
Listy nikdy nezohbajte. Nikdy sa nedotkajte kvetov. Skladujte ich pri izbovej teplote 16 - 24 C. Umiestnite ich na dobre osvetlen miesto a chrte pred priamym slnkom. Zalievajte mierne aspo raz tdenne, iastone na substrt a iastone do listovej ruice. Pokia mono, pouvajte vlan dov vodu. Hnojenie hnojivom na Orchidea. Zeminu udrujte mierne vlhk, avak nie mokr.
Z guzmnie odtrhvajte kvety, predlite kvitnutie.Kvitne a do mrazov. Rozmnouje sa bez problmov,semenami. Zdiea na Facebooku
Mil mamiky, babiky, ven prtomn!V kadodennom zhone pod tlakom povinnost si mnohokrt ani neuvedomujeme, ako sa striedaj dni pracovn i sviaton. Zili sme sa tu dnes, aby sme si pripomenuli de, na ktor by sme nikdy nemali zabda. Je to sviatok naich najdrahch bytost - De matiek. To sladk a prost slovko mama znie tak dverne a blzko. Zaznie z stoiek malho dieatka ako prv alebo jedno z prvch slovok. Jeho zmysel je mu plne jasn aj vtedy, ak vznam inch slov ete nepozn. Ve jeho mama je prv vek istota, ktor v ivote m. ilo s ou v nenom szvuku ete skr, ako ju po prv raz zazrelo. Neopsaten je pocit astia pri naroden dieaa a jeho pobudnutie v maminom nru. Tto nru je bezpem, ktor diea u ako doja intuitvne had a nesklame ho. Vemi ako by sa dala popsa vlastnos eny - matky, o to znamen prija a brni nov ivot, prinies ho na tento svet, prebdie mnoh noci, sledova a stara sa o vvoj a rast svojho dieaa, brni ho pred nstrahami, preva s nm jeho radosti, ale hlavne starosti. Aj vtedy, ke z tejto malej ratolesti bude raz dospel lovek a bude ma svoje deti, ostva pre svoju mamu v jej srdci stle dieaom. Nie je ni hrejivejie ako slnko" vychdzajce z milujceho materinskho srdca. Srdcia naich mm s pre ns zhadou. Kde sa v nich berie toko citu, lsky, porozumenia, oddanosti, trpezlivosti, sily, obetavosti, starostlivosti a vzneenosti. Materinsk lsku sn ani opsa nemono. Je dobrotiv, je trpezliv, nemysl na zl, trp pre neprvosti, vetko zna, vo vetko dfa a vetko vydr. Nikdy nezahynie a ned sa nim nahradi. Na zver svojho prhovoru si dovolm vs vetkch prtomnch oslovi slovami bsnika Milana Rfusa:
Pane, ktor si na nebi,
zachovaj vetkm deom mamy.
Nech ako cesto na chlebk
im rast v teple pod rukami.
Zachovaj nm oboch rodiov,
ve dve ruky od Teba mme.
Dve rky deom stvoril Boh:
Pre ocka jednu,
druh mame. Oslava Da matiek vo svete. Vinou sa v tento de prejavuje cta matke kvetom. V Anglicku naprklad, nechaj deti s otcom mamiku spa omnoho dlhie a sami pripravia raajky. Vea rodn pripravuje na De matiek pecilny obed alebo zober mamu do jej najobbenejej retaurcie. V druh mjov nedeu oslavuj De matiek aj v jednej zo severnch krajn, vo Fnsku. V ich jazyku sa oznauje ako itienpiv". De matiek bol vo Fnsku ustanoven na konci 20. rokov minulho storoia a ako oficilny vlajkov de v roku 1947. Aj vo Fnsku s tradin darekom pre matky kvety a mamiky maj raajky podvan priamo do postele. Poas da navtevuj deti svojich starch rodiov, prpadne si pripomen blzkych nvtevou cintorna. Oslavy da matiek v in de s vo svete skr vnimkou ako pravidlom. V Latinskej Amerike sa oslavuje o niekoko dn neskr, naprklad v Argentne a v septembri. V panielsku a v Portugalsku oslavuj De matiek a v decembri. V ktsku tento sviatok pripad na 26. marca, kedy s obchody pln darekov pre mamiky. Ako pri kadom sviatku, aj pri tomto si dvaj pohadnice s predtlaou, na ktor dopisuj rzne osobn elania. Neposielaj si ich, ale dvaj priamo do rk, aby tak znsobili osobitos a dleitos obdarovvanej osoby.
Blahoelania: Mami, chcem ti poakova za vetko, o pre ma rob a chcem sa ti ospravedlni za vetko, za to e som na teba kriala, za to, e som a nepovala a za vetko ostatn - mm a vemi rada a dfam, e mi to vetko odpust ospravedlujem sa a akujem za vetko tvoje ... Mil mamika!
Vea zdravia, astia, dlh roky,
sme radi e a mme aj ke a troku hnevme.
To a omnoho viac Ti mil mamika elaj ... Mamika dnes sviatok slvi,
prajeme jej astie, zdravie.
Tie trochu tej lsky,
nech nem iadne vrsky.
Krsny de matiek Ti mil mamika srdene praj ... Vsetky kvety do ruk mamy, skladam ako drahokamy. Za jej lasku, plnu nehy, za zelene detske brehy. Za jej stedrost, starost v hlave, za dni stastne, za dni hrave, za rozpravky nad koliskou, za to, ze vzdy stoji blizko. Mamicka, prajem Ti vsetko najlepsie ku Dnu matiek. Moja mil mamika,
vdy mi padne slzika,
ke mylienky ma napadn,
e ty si tam a ja tu.
Som vemi rada,
ako si ma vychovala,
koko vea lsky
si mi za tie roky dala.
Ako si vdy pri mne bola,
boaky mi pofkala,
slziky mi utierala,
vo vetkom mi pomhala.
Koko trpezlivosti si mala,
ke som vystrjala,
nikdy si sa nehnevala,
ke som a zlostila.
asto na Teba myslm
a vemi si a vim,
zato ak si, mamika,
aspo tto bsnika.
To, e a bim
u urite vie,
a to, e neprestanem
to, Ti pem tie.
Kad rok k Tvojmu sviatku
Ti pem bse krtku,
aby si vedela,
e som s lskou na Teba myslela.
akujem za vetko!
Pre mamiku moju mil,
ktor nadovetko rada mm,
vek srdce namaujem
a k sviatku jej ho dm.
Na De matiek darujem jej
jednu pekn bsniku
a mamika moja bude ma
cel de smev na lku. etrm si korunky, u ich mm p,
kpim dnes mamike najkraj kvet.
Pekn kvet erven, ako lienka,
bim a, bim, moja mamulienka Pre moju maminku posielam kvetinku,
a ete k tomu na tvr sladuk pusinku. Dnes je de mamiiek
a ja myslm na t svoju,
chcela by som by s ou,
no mm vek smolu.
Chcela by som a vidie,
pohladi t nen tvr,
da Ti botek na lko,
to by bol krsny dar.
Kpila by som Ti kvety,
tie po ktorch ti,
aby si mala rados,
lebo Ty si to zasli.
Ty si ma s lskou vychovala,
zato Ti vemi akujem,
vdy si tu pre ma bola,
aj ja pre Teba vdy budem.
Aj preto Ti pem bse,
lebo a vemi bim,
vdy bude v mojom srdci,
to Ti hne sbim.
Mamika moja mil,
chcem, aby si vedela,
e aj ke nie som s Tebou,
vdy som na Teba myslela.
Dfam, e sa Ti to pilo,
zo srdca som to psala,
pre najlepiu mamiku,
ak kedy na svete bola. oe ti da na pamiatku
mamka naa k tvojmu sviatku?
Nazbieral som lesn kvety,
zostavil som pekn vety.
To, o vety nepovedia,
lesn kvety dopovedia. Za Tvoju nehu mamika,
za Tvoju vek lsku,
za staros, bozky na lka,
za kad pribudnut vrsku,
na Tvojej tvri, na dlaniach,
o zroben s cel,
nech tto mal bsnika,
tlmo vaky tiscer. Do ruky ti kvietok vkladm
moja mil mamika,
sklo sa ku mne, dm ti ete
horci bozk na lka. Mil mamika,
nech Ti tento de prinesie toko astia a radosti,
koko lsky ty sama rozdva svojim najblim po cel as!
Prajem Ti krsny De matiek. Mamika, mamika,
dm Ti pusu na lka
k Tvojmu dnenmu sviatku
z lsky aj kvietok na pamiatku. Moja mil mamika,
pobozkm a na lka,
ve som ete malik,
ale ke raz vyrastiem
vo vetkom ti pomem. Mm rd kvety, bim vtiky,
kad hraku malik,
le najvmi zo vetkho
bim svoju mamiku. Mamka moja zlat, mamka, mamika,
tebe patr tto prekrsna kytika.
Nech ti povie kad lupienok aj kvet,
e si mamika, mj celuik svet. Mamika moja, bez zbytonch frz a skratiek,
prajem Ti vetko najlepie ku Du matiek. Tej najmilej a najzlatej maminke k sviatku,
s prianm vetkho najlepieho pre rados a na pamiatku. Vitajte mamiky Vitajte nm, vitajte nm
mamy, mamky, mamiky.
Zasmejte sa, pozdvihnite
starostliv hlaviky.
Dnes je vek sviatok,
mala by tu hudba hra.
Sneienky a konvalinky,
mali by tu rozva.
Vy vak skromn mamiky,
mlo ku astiu iadate,
sta vm, ke vek lsku
vaich det poznte. Moja mama Usmiata je kad de,
z lsky jej kvet prinesiem.
Od narodenia mi je vzcna,
je to predsa moja mama. Mamikm Dostal som do daru
ozajstn gitaru.
Teraz na nej zahrm
vetkm dobrm mamm.
No len mojej budem hra,
ako ju mm vemi rd. Chlapec mal Vetci na ma povedali,
e som ete chlapec mal.
Mal tam - mal sem
ja si ahko pomem.
Podlom si stoliku
a pobozkm na tvrmamiku. Pre mamiku Vetko spravm pre mamiku, lebo ju mm rd,
postavm sa na stoliku, poumvam riad. Mamka Mamka moja, mamka zlat.
Ty by si si zaslila,
aby vetky kvietky v poli,
kvitli iba tebe kvli. Ktoe mi Ktoe mi mj prtek boav pofka?
Ktoe ma posmel, ke zbadm pavka?
Ktoe mi do vlskov maliku uviae?
Ktoe mi na chlebk masielko namae?
Ktoe mi vysu slziku na lku?
Ktoeby? No ktoe? Zavolm mamiku. De matiek Je de matiek, mamka,
mamika drah,
prijmi od synka
elanie zdravia.
De matiek svtme
a ty si matka,
dovo mi obja a,
mamika sladk. Vo Venne Vo Venne pri potku
odtrhol som fialku.
o myslte? Komu asi?
Mojej mamke, rd ju mm,
ja jej prv kvietok dm. Nru kvetov Nesiem, nesiem nru kvetov,
trhal som ich vetky sm.
A ich mojej z najmilejch
maminke dm. Mama Mama - to slovo krsne,
a pri tom lovek asne.
Vyslovujem ho kad de
a pri tom sa usmejem.
Si ako krsny sen,
o zalial nau Zem.
Na kad ia m liek,
vkol teba pou smiech. Mamine ruky Preo sa chveje osika?
Lebo sa jej vetrk dotka.
A ktoe je, kto na vine,
e sa chvej ruky mamine.
To s ale smiene otzky.
Tie ruky sa chvej od lsky. Kad matka Kad dobr matka,
v iali diea hladk.
M ho vemi rada -
ke je pre, tak ho had.
Ke m diea horku,
tak ho dr za rku.
Nau ho svojej rei,
nenech ho v nebezpe. Poklad zlat Ja mm mamku, mamiku,
rno var kviku.
Izbu riadi, ist aty,
ja mm mamku, poklad zlat. Krsny kvet Mkk je trvika,
vonn je kvet,
jasn je hviezdika,
sladk je med,
dobr je mamika,
bozkm ju na lka. MAMIKE Kad de mamika zlat, vdy a vdycky znova,
iada sa mi poveda ti tie najkrajie slov.
Jemn, nen ako dha a prekrsne ako kvietky,
ale mrne hadm slov, neschopn s vetky.
Vyjadri ,o v srdci chovm ako a ja rada mm.
Daj mi lko, miesto slov a vrcne pobozkm. DAREK PRE MAMIKU. Rozmal som cel de, o ti mamka darujem.
Otvoril som pokladniku, chytil som sa za hlaviku,
Korunky som vetky minul, na sladkosti na zmrzlinu,
Vtom ruiky moje vravia, e ti pekn darek spravia.
ikovn s, ve to vie, dnes si darek pozrie smie.
Spravil som ho z lsky, mama, ve to dobre vie aj sama. POVEDZ MI, MAMIKA... Povedz mi, mamika, ak to rky m,
ke ty svoju prcu ,vdy dobre vykonva?
Povedz mi mamika, ak to srdce m.
Ke sa s tokou lskou so mnou zaober?
Ja v svojom srdieku vdy budem tbu ma,
Mamulienka drah, chcem sa ti podoba. Dnen sviatok Mamika, mamika, dm Ti pusu na lka k Tvojmu dnenmu sviatku z lsky aj kvietok na pamiatku. Mamike Mil mamika, nech Ti tento de prinesie toko astia a radosti, koko lsky ty sama rozdva svojim najblim po cel as! Prajem Ti krsny De matiek. Kvet erven etrm si korunky, u ich mm p, kpim dnes mamike najkraj kvet. Pekn kvet erven, ako lienka, bim a, bim, moja mamulienka. Kvietok do ruky Do ruky ti kvietok vkladm moja mil mamika, sklo sa ku mne, dm ti ete horci bozk na lka. Za Tvoju nehu mamika, za Tvoju vek lsku, za staros, bozky na lka, za kad pribudnut vrsku, na Tvojej tvri, na dlaniach, o zroben s cel, nech tto mal bsnika, tlmo vaky tiscer. elanie zdravia Ku Du matiek, mamika drah, prijmi od synka elanie zdravia. Vetky kvety do rk mamy, skladm ako drahokamy. Za jej lsku, pln nehy, za zelen detsk brehy. Za jej tedros, staros v hlave, za dni astn, za dni hrav, za rozprvky nad kolskou, za to, e vdy stoj blzko. Mamika, prajem Ti vetko najlepie ku Du matiek. Milovanie mamiky Mm rd kvety, bim vtiky, kad hraku malik, le najvmi zo vetkho bim svoju mamiku. Len pre Teba mamika Moja mil mamika, vdy mi padne slzika, ke mylienky ma napadn, e ty si tam a ja tu. Som vemi rada, ako si ma vychovala, koko vea lsky si mi za tie roky dala. Ako si vdy pri mne bola, boaky mi pofkala, slziky mi utierala, vo vetkom mi pomhala. Koko trpezlivosti si mala, ke som vystrjala, nikdy si sa nehnevala, ke som a zlostila. asto na Teba myslm a vemi si a vim, zato ak si, mamika, aspo tto bsnika. To, e a bim u urite vie, a to, e neprestanem to, Ti pem tie. Kad rok k Tvojmu sviatku Ti pem bse krtku, aby si vedela, e som s lskou na Teba myslela. akujem za vetko! Krtky prbeh ku Du matiek Mal chlapec sa sptal mamy: "Preo plae?"
"Pretoe som ena," povedala mu.
Nerozumiem!" povedal syn.
Jeho mama ho len objala a povedala: "A nikdy ani neporozumie."
Neskr sa chlapec optal svojho otca: "Preo sa mi zd, e mama plae bez dvodu?"
"Vetky eny pla bez dvodu," bolo vetko, o mohol otec odpoveda.
Mal chlapec vyrstol a stal sa muom, avak stle nerozumejc, preo eny pla.
Nakoniec zavolal Bohu a ke sa dovolal, sptal sa:
" Boe, preo sa eny rozpla tak ahko??"
Boh odpovedal: " Ke som urobil enu, musela byt vnimon.
Urobil som jej PLECIA dos siln na to, aby uniesla vhu sveta,
ale natoko jemn, aby poskytovali pohodlie.
Dal som jej vntorn SILU, aby vydrala prod dieaa a odmietnutie,
ktor vea rz oksi od svojich det.
Dal som jej TVRDOS, ktor jej pome stle pokraova,
ke sa vetci ostatn vzdvaj, a stara sa o svoju rodinu
napriek chorobm a nave, bez saovania sa.
Dal som jej CIT milova svoje deti za vetkch okolnost, dokonca aj vtedy,
ak ju jej diea hlboko ranilo.
Dal som jej ODVAHU prija svojho manela napriek jeho chybm
a sformoval som ju z jeho rebra, aby chrnila jeho srdce.
Dal som jej MDROS, aby vedela, e dobr manel nikdy neran svoju enu,
ale niekedy ska jej silu a rozhodnos - st veda neho bez vhrad.
A nakoniec som jej dal SLZU, ktor vyron, ktor je vlune jej,
aby ju pouila kedykovek ju bude potrebova, aby to zvldla.
Na t slzu m naozaj prvo, nik nevydr bez slova toko ako ena!
Krsa eny nie je v atch, ktor nos, v postave, ktor m, ani v spsobe, akm si ee vlasy.
Krsa eny - matky mus by v jej oiach, pretoe tie s brnou k jej srdcu, miestu, kde sdli lska.
...dajte si vek pozor, aby ste nerozplakali matku, lebo Boh pota jej slzy!
ena vyla z muovho rebra, nie z jeho nh, aby bola poliapan,
nie z jeho hlavy, aby bola poveneck, ale z jeho boku, aby mu bola rovnou...
Z miesta pod ramenom, aby bola chrnen, a veda srdca, aby bola milovan...
Preto si vetky zaslia nau lsku, za ich trpezlivos, silu, mdros, cit, a vytrvalos.
Prosm, daj toto vedie vetkm muom, ktor ete nevedia, preo eny pla.
PS: Mono je to prve kvli nim!  Zdiea na Facebooku
|
