Predaj umelych vianocnych stromcekov na Vianoce.

Svetov de ivotnho prostredia 5.jn

Zdiea na Facebooku

Kadorone si 5. jna pripomname Svetov de ivotnho prostredia.

Tento de je spomienkou na prv konferenciu OSN o ivotnom prostred, ktor sa konala v doch 5. a 16. jna 1972 v Stockholme pod heslom "Je len jedna Zem".

Zastnili sa na nej zstupcovia 112 ttov. Na konferencii prerokovali prv shrnn sprvu o stave ivotnho prostredia a schvlili Deklarciu o ivotnom prostred loveka, ktor uviedla 25 zsad na zachovanie a zlepenie ivotnho prostredia na Zemi. astnci konferencie po prvkrt deklarovali prvo loveka na priazniv ivotn prostredie a zrove navrhli globlny systm pozorovania Zeme.

V nadvznosti na odporania konferencie schvlilo 27. valn zhromadenie OSN 15. decembra 1972 Environmentlny program OSN /UNEP/ a vyhlsilo 5. jn za Svetov de ivotnho prostredia.

Stockholmsk konferencia upriamila pozornos svetovej verejnosti na potrebu riei v zujme zachovania existencie udstva na plante Zem problmy ivotnho prostredia, ktor presahuj hranice ttov a kontinentov, a preto aj ich rieenie si vyaduje spoluprcu na medzinrodnej rovni. Ochrana oznovej vrstvy Zeme, eliminovanie zneistenia vd a ovzduia, podmieujceho sklenkov efekt a kysl dade, jadrov bezpenos, znekodovanie odpadov a otzky biodiverzity sa postupne stvali predmetom viacerch medzinrodnch dohovorov i poslanm celosvetovch i regionlnych integranch zoskupen. Slovensk republika je signatrom viny z tchto dohovorov a astnkom environmentlnych aktivt medzinrodnho charakteru. Nov prstupy k ivotnmu prostrediu uplatuje vo svojej politike i prvnom systme.

Stockholmsk konferencia sa sstredila len na otzky starostlivosti o ivotn prostredie. Snahy svetovho spoloenstva o zaistenie globlnej environmentlnej bezpenosti sa vak nsledne vyvjali u z hadiska irieho prstupu, a to najskr formulciou a nsledne aj uplatovanm princpu trvalej udratenosti. Tto nov ideolgia sa premietla do politickch agend jednotlivch vld.

Prelomovm bodom, prinajcim zsadn zmenu orientcie v prospech trvalo udratenho rozvoja sa stala "historick" Konferencia OSN o ivotnom prostred a rozvoji (UNCED), ktor sa konala v roku 1992 v Rio de Janeiro. irok zastpenie astnkov tejto konferencie bolo dkazom uvedomenia si potreby integrcie socilnych, ekonomickch a environmentlnych aspektov formou nastpenia cesty trvalo udratenho rozvoja. Samotn konferencia a tie dokumenty s globlnym vznamom a prierezovm charakterom prijat na nej, vrazne ovplyvnili innos mnohch organizci ekonomickho, socilneho a environmentlneho zamerania vo svete i v jednotlivch ttoch. Rozhodne za najv spech konferencie mono povaova prijatie Agendy 21 - komplexnho vchodiskovho dokumentu predstavujceho relny nvod na zlepenie kvality ivota vo vyvenom ivotnom prostred so socilnou a ekonomickou dimenziou. Agenda 21 sa realizuje tak na globlnej ako aj na nrodnej a loklnej rovni organizciami systmu OSN, vldami i mimovldnymi organizciami.

Desa rokov po konferencii v Riu sa predstavitelia 190 krajn zili znovu v juhoafrickom Johannesburgu na najvom podujat v histrii OSN - Summite o trvalo udratenom rozvoji. Pribline 70 tisc astnkov sa poas desiatich dn 26.8. - 4.septembra 2002 snailo njs prijaten rieenie problmov dneka akmi s: prstup k pitnej vode pre miliardy ud na naej plante, zlepenie zdravotnej starostlivosti, boj proti AIDS, malrii, tuberkulze, zachovanie biodiverzity a ochranu ivotnho prostredia, dostupnos energie a investci do ponohospodrstva v rozvojovch krajinch a taktie njs odpove na otzku : "Ako sa d trvalo udraten rozvoj realizova v ase globalizcie a rchleho technickho pokroku."

as pokroil o zopr rkov dopredu. o sa nm podarilo a o nie dosiahnu v oblasti ivotnho prostredia na Slovensku za posledn obdobie ?

Hodnotenie innost za urit obdobie vdy obna ist rizik. Ani pri najlepej vli, toti, sa nedaj vymenova vetky aktivity, bez ktorch by sme sa nikdy nedopracovali k vraznejm spechom, ktor aj napriek jestvujcim rezervm, kad prcu posvaj do novej, kvalitatvne vyej polohy. V tchto svislostiach treba vidie aj vek vsledok", na ktorom mal aj rezort ivotnho prostredia SR svoj nezastupiten podiel, a ktor povaujeme za najv spech v rmci celej spolonosti - vstup Slovenskej republiky do Eurpskej nie.

Tak, ako bolo nron predvstupov obdobie, o ni jednoduchie nebolo a ani nie je obdobie praktickej implementcie eurpskej legislatvy ako i celkovch pravidiel do naich vlastnch, domcich podmienok Reprezentuj ho tak projekty ako s Nrodn zoznam chrnench vtch zem a Nrodn zoznam zem eurpskeho vznamu zaradench do siete NATURA 2000, z alch mono spomen tzv. nov vodn zkon, do ktorho bola premietnut stratgia Rmcovej smernice o vode v Slovenskej republike. Nemenej dleit je snaha o pristpenie k zkladnmu medzinrodnmu dokumentu na seku udskch prv a slobd, ktor je znmy ako Dohovor o prstupe k informcim, asti verejnosti na rozhodovacom procese a prstupe k spravodlivosti v zleitostiach o ivotn prostredie tzv. Aarhusk dohovor. Prv spen kroky, aby sa mohol v praxi plne uplatova urobili rezort ivotnho prostredia tm, e pripravil zkon . 205/2004 Z. z. o zhromaovan, uchovvan a ren informci o ivotnom prostred, ktor je v platnosti od jla roku 2004.

Svetov de ivotnho prostredia 5. jn

Svetov de ivotnho prostredia 5. jn

Svetov de ivotnho prostredia 5. jn

Svetov de ivotnho prostredia 5. jn

Svetov de ivotnho prostredia 5. jn

Svetov de ivotnho prostredia 5. jn

Svetov de ivotnho prostredia 5. jn

Svetov de ivotnho prostredia 5. jn

"Obyvatelia sveta" Bronzov plastika, Leo Wirth, Weikersheim-Laudenbach

Dielo symbolizuje nau spolon zodpovednos za chovanie udstva na Zemi



Svetov de ivotnho prostredia 5. jn

Svetov de ivotnho prostredia 5. jn

umely vianocny stromcek, umele vianocne stromceky, predaj, obchod, eshop

Vianoce s
v Sobotu
a to za:

Dn Hod Min Sek

Vber a osobn odber stromeka TU
Od 1.10.2022 mme rozloen vetky vianon stromeky.
V prpade zujmu si stromeky pozrie a zakpi ns prosm vopred kontaktujte. -----viac info-----
Po. a Ne. - tel. dohodou 0904 514 458

Vrtenie tovaru bez udania dvodudo 14 dn a vrtenie peazSAMOZREJMOSOU.

Za N obchod odporame:
full cel 3D smrek
full cel 3D jeda

vianocne-stromceky-borovice-klasik osnezeny-vianocny-stromcek-zasnezeny-so-snehom-borovica jedla-umely-vianocny-stromcek-cely-3d-ihlicie smrekovy-umely-vianocny-stromcek-3d-ihlicie husty-umely-vianocny-stromcek-3d-ihlicie uzky-umely-vianocny-stromcek-tuja-3d-ihlicie

KATEGRIE:

Vetky stromeky

Cel 3D stromeky
3D stromeky
Klasick stromeky

Jedle
Smreky
Borovice
Biele
Zasneen
Strieborn
zke Tuje

90 cm
120 cm
150 cm
180 cm
210 cm
220 cm
240 cm
250 cm
270 cm

VIANON STROMEKY:

Jeda cel 3D
Smrek cel 3D
Borovica cel 3D

Borovica Klasik
Zasneen borovica

Smrek hust 3D

zka Tuja cel 3D smrek
zka Tuja cel 3D jeda
zka Tuja klasik
zka Tuja zasneen biela

Jeda 3D+2D
Smrek 3D+2D
Borovica 3D+2D
Rozmanit 3D+2D

Cel snehov
Cel biely
Zasneen 3D+2D
So ikami

Smrek natura cel 3D
Smrek natura 3D+2D
Smrek sibrsky
Smrek zasneen 3D+2D
Tajga 1 jeda 3D
Tajga 2 smrek 3D
Nevada smrek 3D

moderne-umele-vianocne-stromceky-3d-konariky zky vianon stromek do zkych priestorov

©2023 | Zkaz koprovania | NaVianoce.sk | info (a) navianoce.sk