Ruženec, reťaz duchovných ruží.

Zdieľať na Facebooku

Mesiac október má v liturgickom kalendári prívlastok ružencový. Je to preto, že to bolo práve v októbri r. 1571, čo v známej bitke pri Lepante kresťanské vojská zastavili inváziu Turkov do Európy. Víťazstvo sa pripisuje pomoci Svätej Bohorodičky, ktorú vzývali modlitbou ruženca. Vtedy pápež Pius V. stanovil na 7. októbra spomienku Ružencovej Panny Márie a modlitba ruženca sa ešte viac začala šíriť v celom kresťanskom svete.

Význam a moc modlitby ruženca v dejinách Cirkvi nám pripomínajú mnohí. Svätci, pápeži, učitelia Cirkvi i jednoduchí veriaci laici. Výzva na túto modlitbu však najmocnejšie zaznieva k nám ľuďom od samej Božej Matky. V Lurdoch i vo Fatime ju vidíme s ružencom a láskavým pohľadom matky, ako ponúka svojim deťom bezpečnú pomoc a zbraň proti akémukoľvek zlu. Je to reťaz modlitieb, ktorá spútava zlo a oslabuje jeho moc vo svete a v srdciach ľudí zapaľuje lásku. Preto má názov ruženec - reťaz duchovných ruží, lebo predstavuje kráľovskú čnosť lásky, pred ktorou kapituluje každý nepriateľ. V tejto modlitbe uvažujeme o živote, umučení a slávnom vzkriesení Ježiša Krista práve pod vedením jeho i našej matky Márie, pretože ona mala mimoriadnu účasť na jeho živote a najvynikajúcejšie s ním spolupracovala na jeho vykupiteľskom poslaní. Svoju lásku matky posvätenú Božou milosťou pripájala k láske svojho Syna, ktorý nás vykúpil obetou lásky.

Ani my však nie sme vylúčení z tejto spolupráce. Naopak; sme pozvaní podobne ako Panna Mária prežívať každú etapu svojho života v úzkom vnútornom spojení s Kristom a spolupracovať tak s ním na spáse seba i blížnych. Na tejto ceste však musíme počítať s mnohými prekážkami, s úzkou a strmou cestou, ktorú Ježiš spomína svojim učeníkom. Preto potrebujeme mimoriadnu posilu, ktorú nám Boh ponúka skrze Pannu Máriu.

Podobne, ako to bolo v jej živote, aj my sme zažili niečo ako Mária v radostných tajomstvách: Zvestovanie, keď sme si začínali aspoň nejasne uvedomovať dar viery v Boha. Aj od nás Boh očakáva odpoveď lásky, ktorá sa chce podeliť s vnútornou radosťou a poslúžiť blížnemu ako Mária u Alžbety. Aj my môžeme prinášať svetu živého Ježiša Krista prítomného tam, kde sú aspoň dvaja zjednotení v jeho mene. Aj od nás Boh vyžaduje odpútanosť od každého daru, aby sme ho vedeli obetovať pre Boží plán spásy. Aj v našom živote občas stratíme Ježiša z dohľadu a o to vrúcnejšie sa k nemu privíňame, keď ho znova nájdeme.

V tajomstvách svetla sa nám odkrýva Ježišov verejný život, čo môžeme prirovnať produktívnemu veku človeka. Práve na Ježišovom príklade sa máme učiť, že aj uprostred najväčšieho fyzického rozkvetu a síl človek potrebuje nadprirodzenú rovinu, ktorá mu pomáha žiť plnohodnotný a vyrovnaný život. Jeho zázraky, ako premenenie vody na víno, premenenie na hore Tábor, premenenie chleba a vína na jeho telo a krv, boli zakomponované do bežného i sviatočného života ako zlatá niť, ktorá pevne udržuje všetko na svojom mieste. To dokazuje, že život človeka na zemi nemá byť len niečím načisto pozemským. Má ho prestupovať mystika každodenného života, ktorá dáva všetkému nadprirodzenú hodnotu a trvácnosť.

V bolestných tajomstvách ruženca sa môžu odzrkadľovať a vyjasňovať naše osobné kríže, duchovné i telesné. Rozjímaním o nich v modlitbe ruženca a ich konkrétnym prežívaním náš život môže nadobúdať nové, väčšie dimenzie v kontexte života všetkých ľudí okolo nás. Spájajúc s Kristom svoje vlastné utrpenie sa stávame ním samým, ktorý aj v súčasnom svete kráča pomedzi ľudí a učí ich zmyslu života a každej udalosti v ňom, hľadiac na večný cieľ.

Slávnostné tajomstvá ruženca nám pripomínajú naše spojenie s tými, ktorí nás predišli do nebeskej vlasti a posilňujú v nás nádej, že ju tiež dosiahneme. Čosi ako zmŕtvychvstanie s Kristom prežívame vždy, keď v našej duši znova ožije Božia posväcujúca milosť. Kristovo nanebovstúpenie nám poukazuje na Otca, ktorý nás stvoril z lásky a ku ktorému smerujeme. Zoslanie Ducha Svätého na Pannu Máriu a apoštolov nás napĺňa radosťou nad darmi, ktorými Boh oživuje a udržuje svoju nevestu Cirkev. Nanebovzatie Panny Márie nám ukazuje vznešenosť ľudskej prirodzenosti a je nám zárukou toho, že aj my môžeme prísť s telom i dušou do večného života. Korunovanie Panny Márie v nás posilňuje dôveru, s ktorou máme prosiť túto našu mocnú Kráľovnú neba a zeme o príhovor v našich každodenných potrebách.

Vidiac takto ružencové tajomstvá môžeme v ktorejkoľvek chvíli napojiť svoj život, svoje radosti i bolesti, chvíle všedné i sviatočné, na život Krista a Panny Márie. A tak nielen v októbri, ale cez celý rok môžeme z nich čerpať silu a vytrvalosť, aby náš život bol čoraz krajšou reťazou skutkov lásky na oslavu Boha a na radosť našej Nebeskej Matky.

S. Lieskovský