Štyri sviečky

Horeli štyri sviečky na adventnom venci,
tak ticho, že bolo počuť ako sviečky začali hovoriť.
Prvá sviečka vzdychla a povedala:
,,Volám sa Mier.
Moje svetlo síce svieti,
ale ľudia žiaden mier nedodržujú."
Jej svetielko bolo čím ďalej tým menšie, až úplne zhaslo...
Svetlo druhej sviečky zakmitalo a sviečka povedala:
,,Volám sa Viera,
som ale zbytočná, ľudstvo nechcenič o Bohu vedieť,
nemá teda cenu, aby som svietila."
Prievan zavial miestnosťou a druhá sviečka zhasla...
Ticho a smutne sa ku slovu prihlásila tretia sviečka:
,,Volám sa Láska.
Už nemám silu, aby som horela.
Ľudia ma odstavili na stranu.
Vidia len samých seba a žiadnych iných,
ktorých by mali mať radi."
A zhaslo i toto svetlo...
V tom vošlo do miestnosti dieťa.
Pozrelo sa na sviečky a povedalo:
,,Vy musíte predsa svietiť a nie byť zhasnuté!"
A skoro začalo plakať...
V tom sa prihlásila k slovu i štvrtá sviečka:
,,Neboj sa!
Pokiaľ svietim ja, môžeme i ostatné sviečky znovu zapáliť.
Volám sa Nádej!"
Zapálilo dieťa od tejto sviečky zápalku a
rozsvietilo znovu ostatné sviečky.
Plameň nádeje by nikdy nemal
v Tvojom živote zhasnúť......a každý z nás
by mal mať plamene:
MIERU,
VIERY,
LÁSKY
a NÁDEJE
neustále dodržovať.