Predaj umelych vianocnych stromcekov na Vianoce.

Vianočná rozprávka - článok

Mesto sa lenivo rozvaľovalo v snehových perinách. Stromy, strechy domov a pouličné lampy sedeli v bielych čiapočkách a zvedavo pokukovali na oblohu. Z výšky sa k zemi spúšťali stále nové snehové vločky - tisíce, ba určite milióny malých parašutistov. Niektorí pristáli vo vetvách borovíc, ktoré zdobili mestský park, iní si posadali na komíny alebo sa, nezbedníci, vozili na strechách rýchlych áut a cez sklo drzo nakukovali do tvárí vodičov. Mnoho parašutistov pristálo vo vlasoch mamičiek, čo sa pachtili s vianočnými nákupmi alebo na lícach usmievavých študentiek. A tamto jedna dokonca komusi sadla priamo na nos.

Kučeravý chlapec pomykal strapatou hlavou a potom kýchol. Zotrel si z nosa krištáľovú slzičku, ktorá zostala zo snehovej vločky a ďalej sa boril hustými závejmi. Po dlhšej chvíli sa konečne ocitol na chodníku, kde bola snehová pokrývka podstatne menšia. Striasol si z nohavíc chumáče ťažkého snehu a nasledoval dav uponáhľaných ľudí, ktorí smerovali k obchodnému domu. Pretisol sa cez automatické dvere a po krátkom zaváhaní vykročil na pohyblivé schody. Zamieril do oddelenia drogérie. Prechádzal sa pomedzi pulty a kedy-tedy zašmátral vo vrecku nohavíc, kde mu zaštrngotali drobné mince. Napokon, keď našiel to, čo hľadal, vylovil z vrecka drahocenné peniaze a začal počítať. Sťažka vzdychol a parfém z nákupného košíka vrátil na pult.

Roland mal dnes skrátka smolu. V škole dostal pätorku. Tá nenormálna učka im dala pred Vianocami písomku! Potom mu pred nosom ušiel autobus a do ďalšieho sa nedostal, pretože bol preplnený. Keď sa chcel zahrať na počítači The Movies, vypli prúd. V meste chcel kúpiť vianočný darček, ale nemá dosť peňazí... Chlapec si v duchu vypočítaval všetky naschvály toho dňa a kráčal na prízemie. Zavreli sa za ním automatické dvere a opäť sa ocitol vo víre mesta. A zrazu bác! A bol na zemi. Roland sa sťažka postavil a pomstychtivým pohľadom pozrel na lesklý ľad, na ktorom sa pošmykol.

Pomaly sa vliekol večerným mestom a ani nevedel ako, ocitol sa v parku. Rukou si očistil drevenú lavičku a posadil sa. Z oka sa mu vykotúľala slza. Nechcel, aby ho niekto videl plakať, veď chlapi neplačú, ale našťastie tu nebolo nikoho. A predsa, tam v kríkoch sa niečo pohlo... Žeby nejaké zviera? Okamžite, tak ako sa to naučil v Call of Duty 2 a ďalších akčných hrách, zaujal bojové postavenie a pripravil si muníciu. (V praxi to znamená, že vstal z lavičky a spravil si snehovú guľu.) Z kríkov ktosi, alebo čosi vystúpilo a Roland ostal stáť s otvorenými ústami. To sa mu však nevyplatilo, lebo nepriateľ neváhal a zaútočil. Chlapec padol do záveja a začal vypľúvať sneh, ktorým ho zasiahol útočník z kríkov.

- O-óó! Prepáč to som nechcel. Si OK?
Roland pučil oči a neodpovedal.
- Pýtam sa, či si v poriadku? Vieš, videl som, že máš v ruke snehovú guľu, tak som vypálil prvý. Naozaj som nechcel do úst.
- Hmm, to nič ja len, že som ešte nevidel... také čudo.
- Čudo? To akože mám byť ja? Čo je na mne čudné?
Roland si prezeral mužíka, ktorý mu siahal sotva po pás, zato nos mal ako poriadne prerastenú uhorku. Odetý bol v zelenom kabátiku a na hlave mal čiapku s veľkým bielym brmbolcom.
- No ty celý, vyzeráš ako goblin z World of Warcraft
- Čože? Ja a goblin? Ty si nikdy nevidel vianočného škriatka? No iste tá dnešná mládež! Čo vás v tej škole učia!?
- Vianočný škriatok? A čo robí taký vianočný škriatok?
- To by bolo nadlho pozri si to na internete!
- Na internete? Ty vieš, čo je internet?
- Iste, čo si myslíš, že my na severnom póle sme 100 rokov za opicami? Každý deň si pozerám maily a občas si zahrám Battlefield 2, ale mám vysoký ping, takže občas mi to padá.
- Kúl ! (Cool) Niekedy by sme si mohli zahrať spolu.
- Jasná vec, kamoš! A prečo tu vlastne sedíš taký opustený?
- Nič sa mi nedarí. Všetko je nanič.
- Pre jednu guľu z písomky sa svet nezrúti. Po Vianociach to opravíš.
- Hmm?
- A kvôli autobusu sa tiež netráp, aspoň si ušetril peniaze za lístok.
- Ale...
- A najkrajší darček je taký, ktorý sám vyrobíš. Nemusí to byť drahá vec, stačí keď ho niekomu dáš zo srdca.
- Ako to všetko vieš? Ako vieš, čo sa mi stalo?
- Oh, naša PIS-ka pracuje dôkladne.
- PIS-ka?
- Polárna Informačná Služba.
- Ty ma sleduješ?
- No, som Vianočný škriatok a môj džob je urobiť počas Vianoc čo najviac ľudí šťastnými. Takže sledujem, komu by som mohol pomôcť. Často sa cítiš osamelý?
- No, niekedy chodím na internetový pokec alebo hrám multiplayer po sieti. Niektorí kamoši sú celkom fajn...
- Ale chýba ti skutočný, živý kamarát. Počítač je fajn, môžeš sa s ním zabaviť a spríjemní ti voľný čas, ale netreba zabúdať na skutočný svet.
- Ja neviem, nemám žiadneho takého priateľa... A ty tiež o chvíľu odídeš, však?
- Musím, ale môžeme si spolu postaviť snehuliaka, alebo sa zahrať na schovávačku.
- Schovávačku? To je hlúposť, radšej by som si zahral nového Quake. Nemáš pre mňa nejakú videohru? Vravel si, že robíš ľudí šťastnými.
- Toto by si chcel? Prepáč, nemám... A ak nejdeš hrať schovávačku, odchádzam.
- Teda ty si! No dobre.
- Ok, zavri oči a počítaj do 20.

Roland sa oprel o starú borovicu a začal rýchlo počítať. Potom sa obzrel ku kríkom, kde predtým stál Vianočný škriatok. Zaškeril sa. Ten škriatok je ale hlúpy! V snehu je jasne vidieť stopy, takže toho smiešneho chlapíka rýchlo nájde. Niekoľko minút so sklonenou hlavou sledoval odtlačky drobných nôh, ale škriatka stále nenašiel. A potom - Bum! Roland do čohosi narazil a rozpleštil sa na zemi ako žaba. Pohládzal si hrču na hlave a hádal, čo sa stalo. Blízko neho, v snehu spozoroval hnedovlasé dievča, ako si hladká čelo.

- Ja... nechcel som. Ja som len... môj škria... Bolí to?
- Oh to nič, bola to moja chyba. Hrala som sa na skrývačku so svojim kamošom, sledovala som stopy a pozerala som do snehu. Neviem, kde zmizol.
Pozrela na Rolanda a usmiala sa a chlapcovi sa veľmi zapáčili jej jamky na lícach.
- Ja som Roland a Ty?
- Anabela.
- Podaj mi ruku Anabela, pomôžem ti vstať.
- Ďakujem.
- Prečo si prišla do parku?
- Hrala som sa na počítači solitaire, ale potom vypli prúd. Tak som šla do mesta, trochu sa prejsť a potom...

Vianočný škriatok sa kolísal na vetve starej borovice a spokojne sa usmieval. Pozeral sa na kučeravého chlapca a tmavovlasé dievča, ktorí sa zhovárali len kúsok od jeho stromu. Držali sa za ruky a smiali.

napísal uni 28.12.2005

umely vianocny stromcek, umele vianocne stromceky, predaj, obchod, eshop

Predaj začne
1.9.2021
a to za:

Dní Hod Min Sek

Výber a osobný odber stromčeka TU
Na našej adrese budú od 1.10.2021 rozložené najkrajšie 3D stromčeky.
V prípade záujmu si stromčeky pozrieť a zakúpiť nás prosím vopred kontaktujte. -----viac info-----
Po.Ne. - tel. dohodou 0904 514 458

 Vrátenie tovaru bez udania dôvodu do 14 dní a vrátenie peňazí SAMOZREJMOSŤOU. 

Za Náš obchod odporúčame:
full celý 3D smrek
full celá 3D jedľa

vianocne-stromceky-borovice-klasik osnezeny-vianocny-stromcek-zasnezeny-so-snehom-borovica jedla-umely-vianocny-stromcek-cely-3d-ihlicie smrekovy-umely-vianocny-stromcek-3d-ihlicie husty-umely-vianocny-stromcek-3d-ihlicie uzky-umely-vianocny-stromcek-tuja-3d-ihlicie

KATEGÓRIE:

Všetky stromčeky

Celé 3D stromčeky
3D stromčeky
Klasické stromčeky

Jedle
Smreky
Borovice
Biele
Zasnežené
Strieborné
Úzke Tuje

90 cm
120 cm
150 cm
180 cm
210 cm
220 cm
240 cm
250 cm
270 cm

VIANOČNÉ STROMČEKY:

Jedľa celá 3D
Smrek celý 3D
Borovica celá 3D

Borovica Klasik
Zasnežená borovica

Smrek hustý 3D
Úzka Tuja celá 3D
Úzka Tuja klasik

Jedľa 3D+2D
Smrek 3D+2D
Borovica 3D+2D
Rozmanitý 3D+2D

Celá snehová
Celý biely
Zasnežený 3D+2D
So šiškami

Smrek natura celý 3D
Smrek natura 3D+2D
Smrek sibírsky
Smrek zasnežený 3D+2D
Tajga 1 jedľa 3D
Tajga 2 smrek 3D
Nevada smrek 3D

moderne-umele-vianocne-stromceky-3d-konariky úzky vianočný stromček do úzkych priestorov  

©2021 | Zákaz kopírovania | NaVianoce.sk | info (a) navianoce.sk