Chrípka Santa Clausa Krátko pred Vianocami dostal Santa Claus chrípku. Pravdepodobne preto, lebo dlho pobehoval po vianočnom trhu v snehovej fujavici. "Hapčí! Práve teraz uprostred sezóny!" vzdychol, vysmrkal sa očistil si nos, od nádchy ešte červenší ako inokedy.
"Ak mi nebude o dva - tri dni lepšie, tohto roku nikto nedostane darčeky", zveril sa sobovi Rudolfovi, svojmu vernému sprievodcovi.
"To sa nesmie stať!" povedal Rudolf ustarostene. "Deti sa veľmi tešia na Vianoce! Nesmieme ich sklamať."
"Čo mám robiť?" vzdychol Santa Claus a zabalil sa do vlnenej deky, lebo sa triasol od zimnice." Voči chrípkovým bacilom som bezmocný dokonca aj ja."
Rudolf utekal do lesa a pohľadal korienky a bylinky, o ktorých vedel, že majú liečivú moc. Uvaril z nich čaj.
"Má odpornú chuť", frflal Santa Claus.
"Ale pomôže", tvrdil Rudolf.
Vianočná chrípka sa však nezľakla ani bylinkového čaju. Aj po ďalšie dni mal Santa Claus horúčku.
"O tri dni budú Vianoce. A ja nemôžem ísť robiť do dielne!" jojkal. "Ktože len dokončí darčeky?"
"Najprv musíš vyzdravieť", povedal Rudolf. Do bylinkového čaju pridal zopár valeriánskych kvapiek a prikryl Santa Clausa až po uši.
Potom išiel do dielne. Bolo v nej veľa nedohotovených hračiek" povaľovali sa tam knihy, lopty, korčule, maľovanky a kopa iných vianočných prekvapení. Bolo ich treba zabaliť a napísať na ne adresy.
"Uvidíme, čo sa dá robiť", zamrmlal si Rudolf bezradne.
V záprahu vedel letieť ako víchor, ale v ručných prácach sa veľmi nevyznal. V zúfalstve vybehol von do lesa. "Musíte mi pomôcť!" volal na lesné zvieratká. "Santa Claus je chorý a keď mu nepomôžeme, nedostanú deti tohto roku nijaké vianočné darčeky!"
"To by bolo strašné-é-é!" zvolal ďateľ a klopal tak silno, že to počuli aj zvieratá, ktoré bývali ďaleko.
"SOS - Santa Claus potrebuje pomoc!"
Čoskoro bolo v lese živo. Uprostred noci prišli zvieratá k domčeku Santa Clausa, ktorý nič netušiac spal. Ďateľ pracoval ako divý. Brhlík lepil. Veverička všetko balila do debničiek. Sova vystierala nohy, aby sa nič nepolámalo. Pavúky tkali strieborné nite. Zajace pomáhali pri balení a myška pri zaväzovaní. Straka lepila na balíky hviezdy z ligotavého papiera. Vrana písala adresy tak, ako ich Rudolf čítal z veľkej knihy objednávok a lasica vynášala von na sane. Hora darčekov rástla a ráno bolo všetko hotové.
"Dnes v noci som mal nepokojné sny!" šomral Santa Claus, keď sa zobudil. "V hlave mi hučalo ako v úli."
"To nebolo v tvojej hlave, ale v v našej dielni", povedal Rudolf veselo.
A pretože horúčka už pominulá, priniesol Santa Clausovi jeho veľký červený plášť a kapce.
"Čo sú to za čary?" čudoval sa Santa Claus, keď uvidel, že všetko je hotové.
"Vzájomná pomoc nie sú žiadne čary", povedal Rudolf a hrdo mu porozprával, ako všetky zvieratka pomáhali.
tak sa stalo, že sa sane s vianočnými darčekmi nakoniec predsa vydali na cestu včas, hoci Santa Claus bol ešte slabý. Lesné zvieratá a vtáky sane na kúsok cesty odprevadili a volali:" Dobre sa drž, aby si nevypadol, keď sa Rudolf pustí s vetom o preteky
Akoby zázrakom, darčeky sa aj tohto roku dosali pod vianočný stromček. Len jeden malý chlapček sa začudoval, keď našiel v stavebnici lieskový oriešok. Veverička zrejme nedávala pozor. Ale, koniec koncov, také malé nedorozumenie sa môže stať každému.
|
