Sviatok sv. Cyrila a Metoda. Misia sv. Cyrila a Metoda patr k najvznamnejm v ranokresanskej Eurpe. Ich vplyv na cel stredn a vchodn Eurpu je viditen dodnes a ich liturgia sa pouva v takmer nezmenenej forme v mnohch krajinch tejto oblasti. Hlaholika bola ich iakmi upraven na cyriliku a mono ju vidie ete dnes v Bulharsku, Srbsku, Rusku i v alch krajinch. Prvom sa k ich odkazu hlsia vetky slovansk nrody. Vznam ich misie a ich prnos k rozmachu kresanstva v Eurpe vyzdvihol v roku 1980 ppe Jn Pavol II., ke ich vyhlsil za spolupatrnov Eurpy. Na zaiatku cesty jednch z najvznamnejch osobnost eurpskej kultry bol Soln. Toto mesto (po grcky Thessalonik) le v terajom severnom Grcku, vtedajej Byzantskej ri. Tam sa otcovi Levovi, vznamnmu a zmonmu hodnostrovi a bohabojnmu muovi, a jeho manelke Mrii, narodilo sedem det, medzi ktormi Metod bol jeden z najstarch (narodil sa okolo roku 815), km Kontantn bol najmlad (narodil sa roku 827). Svt bratia boli charakterove a nadanm vemi odlin. Metod mal vyvinut zmysel pre praktick veci, tudoval prvo a stal nelnkom jednej byzantskej upy, kde bolo slovansk obyvatestvo. V tom rade preil 10 rokov. Jeho ivotopisec neskr poznamenal, e to tak zariadila Boia prozretenos, aby sa cviil v slovankej rei, lebo sa mal sta prvm arcibiskupom Slovanov. Kontantn mal mimoriadne nadanie na filozofiu a in humanistick nuky. Po otcovej smrti ho vysok cisrsky radnk Theoktis povolal do Carihradu, aby tam na cisrskej kole tudoval spolu s budcim cisrom Michalom III. V uen tak vynikal, e mu dali prmenie "filozof". Okrem toho vak napredoval aj v duchovnch veciach a v svtosti, lebo sa zriekol pozemskch vec a za ivotn tl si vyvolil vynika v poznan Boej mdrosti. Ke teda videli jeho ivotn zameranie, dali ho vysvti najprv za diakona a potom za kaza a ustanovili ho za tajomnka carihradskho patriarchu. Cisr ho vymenoval za profesora na cisrskej kole. Profesori tejto koly mali by okrem vyuovania k dispozcii cisrovi vo vnych veciach. Tak roku 851 Kontantna, ke mal 24 rokov, zaradili do byzantskho posolstva k Arabom v Mezopotmii, kde mal teologick diputy s tamojmi mohamednmi. Po nvrate pokraoval vo vyuovan v Carihrade. No rok 855 priniesol vek zmenu v ivote obidvoch bratov. Takzvan "palcov revolcia" odstrnila cisrovn Theodoru a dosadila na trn mladho Michala III. Spomenut Theoktistos, ochranca oboch bratov, bol zabit. Vldu prevzal cisrov strko Bardas. Kontantn a Metod sa nechceli zaplies do politickch rozbrojov, a preto sa zriekli svojho postavenia, zanechali verejn ivot a utiahli sa do samoty. O krtky as ich oboch vidme v jednom z kltorov na hore Olymp v Malej zii. Tu sa venovali duchovnmu ivotu. Metod, ako sksen administrtor, sa stal v kltore predsta venm (igumenom). No ani tu ich nenechali na pokoji. Ke sa veci utili a cisr vysielal posolstvo k Chazarom, ktorch dava sa rozprestierala medzi iernym a Kaspickm morom, zavolal si Kontantna a Metoda a zaradili ich do tohto posolstva. Cestou k Chazarom sa posolstvo zastavilo na polostrove Kryme, kde Kontantn naiel pozostatky sv. Klementa, tvrtho ppea, ktor tam zahynul muenckou smrou. Neskorie priniesol tieto pozostatky do Rma, kde ich uloili v bazilike zasvtenej tomuto svtcovi. Po nvrate z chazarskej misie sa obidvaja bratia znova utiahli do kltora na hore Olymp v Malej zii. No nie nadlho. Roku 862 prilo do Carihradu posolstvo, vyslan moravskm knieaom Rastislavom. Okrem inch zleitost politickho charakteru poslovia iadali, aby cisr Michal III. uril pre slovienske kraje "uitea a biskupa" a s nm aj inch misionrov, ktor by v nrodnom jazyku ohlasovali Slovienom kresansk nboenstvo. Cisr Michal uril na tto misiu svtch bratov Kontantna a Metoda. T si vybrali niekokch mladch spolupracovnkov. Prv ne sa vydali na cestu, Kontantn zostavil slovienske psmo, hlaholiku (glagolica), a zaal preklada do staroslovienskej rei najpotrebnejie svt knihy, zanajc evanjeliom sv. Jna: "Na poiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Bohom bolo Slovo." Toto s prv slov napsan v staroslovienskej rei. Touto innosou sa svt bratia stali zakladatemi naej a vbec slovanskej kultry. Roku 863 prili Kontantn a Metod so svojou druinou na Vek Moravu k naim predkom. Kniea Rastislav ich privtal s vekou radosou. iabohu, nevieme, kde to bolo, lebo doteraz nepoznme, kde bolo stredie davy a sdlo moravskch knieat. Dnes sa zdaj najpravdepodobnejmi miestami Star Mesto v povod rieky Moravy a hradisko pri Mikuliciach. Svt bratia so svojimi pomocnkmi sa hne dali do prce. Jedni ohlasovali evanjelium, km druh vyuovali mlde, najm kandidtov na kazstvo. Rastislavovi toti ilo o to, aby mu vychovali m skr domcich kazov. Po troch rokoch intenzvnej innosti sa veci vyvinuli natoko, e bolo potrebn riei niektor vne cirkevnoprvne otzky. Preto sa svt bratia rozhodli s do Rma k ppeskej stolici, ktor jedin mohla riei tieto otzky. Koncom , roku 866 alebo zaiatkom roku 867 sa vydali na cestu, priom viedli so sebou poetn skupinu uenkov. V Pannii pri Blatnom jazere sa zastavili na dvore knieaa Kocea (Pribinovho syna), ktor si obbil "slovienske psmen" a tm cel cirkevnoprvny program knieaa Rastislava. Aj on hne zhromadil asi 50 mladkov a poprosil Kontantna, aby ich hne pripravil a najlepch vzal so sebou do Rma. Rmskym ppeom bol vtedy Hadrin II. Ke sa dozvedel, e svt bratia nes so sebou pozostatky sv. Klementa, vyiel im v strety osobne v slvnostnej procesii. Pozostatky uloili v bazilike, zasvtenej sv. Klementovi, a tam sa nachdzaj dodnes. V Rme mali svt bratia vybavi predovetkm tri zleitosti: 1. potvrdenie staroslovienskej rei v liturgii zpadnho, ie rmskeho obradu; 2. vysviacku uenkov na diakonov a kazov (lebo ich nechceli da vysvti nemeckm biskupom); 3. zriadenie samostatnej hierarchie pre Vek Moravu, ktor by bola zvisl priamo od ppea. Bolo to pravdepodobne na Vianoce roku 867, ke ppe v bazilike Sv. Mrie (dnes Santa Maria Maggiore) pri jaslikch poloil staroslovienske evanjelium na oltr (a tm ten preklad schvlil) a Kontantn hne slil starosloviensku bohoslubu. O krtky as potom ppe prikzal niektorm biskupom, o sa nachdzali v Rme, aby slovienskych uenkov vysvtili za diakonov a kazov. Otzka samostatnej hierarchie bola vemi chlostiv, lebo na to zemie si nrokovali prvo nemeck biskupi, a preto sa ppe rozhodol obnovi starobyl sriemske arcibiskupstvo (Sirmium, dnes Sriemska Mitrovica) a rozri ho aj na zemie Pannie a Moravy. Km sa tieto veci vybavovali, Kontantn v Rme ochorel. Ctiac bliacu sa smr, prijal vy stupe mnskeho stavu, a zrove aj meno Cyril, pod ktorm je veobecne znmy. Zomrel v Rme 14. februra 869. Pochovali ho slvnostne v bazilike sv. Klementa. Po jeho smrti neostvalo ni in, ako ustanovi sv. Metoda. za arcibiskupa pre novozriaden vekomoravsk cirkevn provinciu. A skutone ho vysvtil ppe Hadrin II. Ke odchdzal, ppe mu dal list adresovan vekomoravskm knieatm Rastislavovi, Svtoplukovi a Koceovi. V om oznamuje, e im posiela Metoda ako arcibiskupa a ppeskho legta aj pre ostatn slovansk nrody, e potvrdil starosloviensku re v bohoslube a hroz cirkevnmi trestami tm, o by sa opovili protivi tmto rozhodnutiam. Cestou z Rma na Vek Moravu sa vak stala nepredvdan udalos. Nemeck biskupi dali zaja sv. Metoda a jeho sprievodcov a odvliekli ich do Bavorska. Tu ich postavili pred sd ako votrelcov, inkujcich na zem, na ktor si nrokuj prvo nemeck biskupi. Metod im odpovedal: "Keby bolo vae, hne by som ho zanechal, ale je sv. Petra," teda patr Apotolskej rmskej stolici. Napriek tomu ho biskupi odsdili a uvznili v niektorom kltore vo vbsku. Tam strvil tri roky, km ho na zkrok novho ppea Jna VIII. neprepustili. Konene sa roku 873 vrtil na Vek Moravu. Tu vak u nebol kniea Rastislav, ale vldol kr Svtopluk. Sprvu ho aj on prijal s poctami a "odovzdal mu vetky hradisk a vetkch kazov a boie uenie sa zaalo ri". Ale m alej tm viac sa zaali tto muovi a jeden druhmu odcudzova. Metodovi uenci neskorie zaznamenali, e to bolo preto, lebo Metod vytal Svtoplukovi jeho mravn poklesky. A tak sa stalo, e Svtopluk dovolil znova nvrat nemeckch kazov. Medzi nimi najznmej je Viching, ktor bol asi Svtoplukovm poradcom. Roku 879 spolone obalovali Metoda u ppea, e nepodva sprvne uenie a e bohosluby kon v staroslovienskom jazyku. Na ppeov rozkaz sa Metod roku 880 znovu vydal na cestu do Rma. Tu bol z obalb ospravedlnen a ppe Jn VIII. mu dal vznamn bulu "Industriae tuae". V nej znova potvrdil Metoda za arcibiskupa, potvrdil aj pouvanie staroslovienskej rei v bohoslube, ale na Svtoplukovu iados ustanovil a vysvtil za biskupa do Nitry prve Metodovho odporcu Vichinga. Metod sa sce vrtil na Vek Moravu, ale mal vek akosti. Napriek tomu tu inkoval a do smrti, ba zaal ri kresanstvo aj u echov a u Poliakov. V poslednch rokoch ivota ete pokraoval v prekladoch Sv. psma a bohosluobnch knh. Zomrel 6. aprla 885. Pochovali ho slvnostne "v hlavnom moravskom chrme z avej strany oltra presvtej Bohorodiky Mrie". Hlavn alebo vek chrm znamen biskupsk katedrlu. Dodnes nevieme, kde sa spomnan chrm nachdzal. Poda nedvnych vykopvok najpravdepodobnejm miestom je lokalita Sady pri Uhorskom Hraditi, kde sa naiel cel komplex sakrlnych budov. Po smrti sv. Metoda Viching dosiahol, e ho ppe tefan V. ustanovil za administrtora vekomoravskho biskupstva. Tm bol osud cyrilometodskej misie speaten. Uenci sv. Cyrila a Metoda boli vyhnan z krajiny. Niektor sa uchlili do iech, in do Poska, ale najviac ich odilo do Bulharska. Tam pokraovali v cyrilometodskom diele. Po ase sa odtia byzantsko-slovansk kresanstvo rozrilo do Kyjevskho Ruska, k predkom dnench Bielorusov, Rusov a Ukrajincov. A tak sa nepriamo stali sv. Cyril a Metod apotolmi a uitemi vetkch Slovanov. Zdroj: M. Lacko Zdiea na Facebooku
|