Veľká Morava.

Veľká Morava 863/864-867

Bratia prišli na Veľkú Moravu roku 863 alebo 864 (podľa tradície 5. júla 863). Na účely misie (podľa ojedinelých názorov už skôr v 50. rokoch v kláštore Polychron) vytvoril Konštantín nové písmo - hlaholiku (podrobnosti v článku hlaholika), grafického systému špeciálne uspôsobeného pre slovanský jazyk. Ďalej spolu s Metodom pred odchodom na Veľkú Moravu aj po ňom zhotovili viacero prekladov a vlastných textov (pozri nižšie); tzv. staroslovienčina (= stará cirkevná slovančina), čiže kultivovaná macedónčina z okolia Solúna, bola zvolená za jazyk, ktorý sa bude počas misie a na preklady používať. Staroslovienčina počas veľkomoravskej misie získala veľa prvkov západoslovanských (od 10. stor. slovenských a moravských) nárečí používaných na Veľkej Morave. Napríklad vtedajšia verzia hlaholiky obsahuje aj jedno písmeno (hlásku dz), ktorá sa vtedy používala len území dnešného Slovenska. Vďaka tejto činnosti sa bratia považujú za zakladateľov slovanskej literatúry. Okrem toho Konštantín možno priniesol so sebou na Veľkú Moravu symbol byzantského dvojkríža (ktorý je dnes v slovenskom znaku).

Od začiatku svojho pobytu na Veľkej Morave museli čeliť kritike bavorských (čiže východofranských) kňazov, predstaviteľov západného (čiže nie byzantského) kresťanstva, ktorí sa obávali, že stratia v krajine vplyv. Roku 863 Konštantín založil tzv. Veľkomoravské učilište, v ktorom sa vychovávali budúci slovanskí kňazi a administratívni pracovníci, a ktoré sa stalo centrom slovanskej literatúry. Roku 885 mali asi 200 absolventov. Poloha účilišťa je neznáma, ale podľa archeologických nálezov existovala cirkevná škola na hrade Devín. Vedúcim učilišťa bol Konštantín.

Veľká Morava 873-880

V roku 873 sa potom ujal správy cirkvi na Veľkej Morave, obnovil a spravoval veľkomoravské učilište, na ktorom sa okrem výchovy kléru pestovala literárna činnosť. So svojimi žiakmi pokračoval v prekladaní náboženských spisov, ale aj v pôvodnej tvorbe, najmä v kázňach.

Metod christianizoval Visliansko (od 874), teda územia na sever od Karpát, aj ďalšie oblasti následne pričlenené k Veľkej Morave. Tá sa postupne premenila na ríšu, ktorá mala stabilné miesto na mape Európy.

Po roku 874 často Metoda u Svätopluka (priaznivca skôr latinskej liturgie) a pápeža ohovárali vodcovia latinského kléru pôsobiaceho vo Veľkej Morave - Ján Benátsky (zároveň Svätoplukov poradca) a Wiching (Viching; švábsky benediktínsky mních). Vyvolali tak početné spory. V cirkevnom živote sa postupne sformovali nepriateľské tábory, ktorými boli fransko-latinský a byzantsko-sloviensky. Odlišovali sa najmä liturgickým jazykom. Ku konfliktu došlo v roku 878, keď nemeckí kňazi na čele s Wichingom obvinili Metoda, že vo vysvetľovaní Božej Trojice hlása bludy a pri bohoslužbách používa sloviensky jazyk.

Približne v tom istom čase (879/880) sa Veľká Morava prvýkrát pokúsila rozdeliť svoje územie na diecézy. Jediné známe biskupstvo arcibiskupa Metoda vzniklo v Nitre. Jeho biskupom sa stal Wiching, ku ktorého vymenovaniu Svätopluka prehovorili predstavitelia latinského kléru na Veľkej Morave.

Veľká Morava 881

Naspäť na Veľkej Morave Metod (881) zosadil Wichinga ako nitrianskeho biskupa, pretože sa dozvedel, že Wiching Svätoplukovi napísal falšovaný „pápežský" list, podľa ktorého sa má Metod vyhnať z Veľkej Moravy. Wichinga za to poverili cirkevnou misiou vo Vislansku (povodie Visly), ktoré bolo tesne predtým pripojené k Veľkej Morave.

V roku 881 sa spolu so Svätopluk zúčastnil na vojnovej akcii v Zátisí. Pri tejto príležitosti sa stretol so staromaďarským oddielom.

Veľká Morava 882- 885

Po návrate z Byzancie Metod spolu so svojimi žiakmi zasväcuje svoju činnosť prekladateľskej práci (dokončenie prekladu biblie, omšových textov západnej Petrovej liturgie a homílií na celá rok, podieľal sa na biografii o Konštantínovi), takže na konci jeho života (6. mája 885) majú už vzdelanci na Veľkej Morave značné množstvo prekladov a pôvodných diel.

Niekedy v 80. rokoch 9. stor. pokrstil Metod na Veľkej Morave vládcu Čiech Bořivoja I..

Spory medzi Metodom a Svätoplukom sa vyhrotili v roku 885, keď Metod navrhol za svojho nástupcu kňaza Gorazda. Skôr, ako sa mohol spor vyriešiť, arcibiskup Metod zomrel. Na smrteľnej posteli určil (neskôr svätého) Gorazda pochádzajúceho z dnešného Slovenska za svojho nástupcu vo Veľkomoravskom učilišti a 6. apríla 885 Metod zomrel na Veľkej Morave, kde bol pochovaný v (dnes neznámom) hlavnom kostole štátu. Po Metodovej smrti sa dostal na čelo veľkomoravského duchovenstva Wiching, ktorý so Svätoplukovým súhlasom dal uväzniť Metodových žiakov a neskôr ich vypovedal z krajiny. Ich odchodom však organizácia veľkomoravskej cirkvi nezanikla, udržala sa až do pádu Veľkej Moravy.

Zdieľať na Facebooku