Advent prprava na slvenie Vianoc Zdiea na Facebooku Prchod Krista, ktor tobne oakvame. V prvom rade sa pripravujeme na slvenie Vianoc, tajomstvo vtelenia. Chvlime Boha, ktor tak miloval svet, e nm poslal svojho Syna. Vianon sviatky a prprava na ne maj svoj hlb zmysel v prprave naich sdc na Boiu milos vo sviatostiach. Druh prchod Krista sa teda deje v naich srdciach najm prijmanm svtho prijmania. Advent nm pripomna, e Kristus priiel, ale aj e prde. A ivot veriacich je neustlym a bdelm oakvanm toho prchodu. Nejde iba o to, aby sme pripomenuli historick udalos, ktor sa stala pred 2000 rokmi v malej judejskej dedinke. Ovea potrebnejie je pochopi, e cel n ivot mus by adventom, bdelm oakvanm novho konenho prchodu Krista. Prvou adventnou nedeou
sa pre kresanov zana obdobie adventu, prpravy na slvenie narodenie Jeia. Slovo advent pochdza z latinskho adventus a znamen prchod. Symbolom adventnho obdobia, ktor trv tyri tdne, je adventn veniec so tyrmi sviecami - tie sa postupne zapauj poas tyroch adventnch nedie. Prv zo tyroch adventnch svieok na tradinom adventnom venci treba zapli v nedeu 28. novembra. Postupne do Vianoc sa zapauje jedna svieka za druhou. Najastejie s svieky tmavomodr alebo fialov symbolizujce liturgick farby adventnch nedie. Cirkevn rok sa v Katolckej cirkvi kon sviatkom Krista Kra a adventom sa zana nov cirkevn rok. tvortdov obdobie adventu je pre veriacich najm asom duchovnej prpravy a poknia pred slvenm Vianoc, radostnej spomienky na Narodenie Pna. V tomto obdob sa veriaci v katolckych, evanjelickch a alch kresanskch chrmoch schdzaj k modlitbm a zamysleniam, konaj sa v nich aj mnoh adventn koncerty. Chrmov rcho v advente je fialov.
Prv adventn nedea je sasne v katolckej cirkvi zaiatkom novho liturgickho roka. V katolckej cirkvi je prv adventn nedea u tradine aj dom celocirkevnej zbierky na charitu. Adventn predvianon prprava sa spomna v Rme u za ppea Leva I. Vekho (440-461). In zznam o advente pochdza z Franczska, kde koncil v meste Macon v r. 582 nariadil, aby sa prprava na slvenie vianonch sviatkov zaala od prvej nedele po sviatku sv. Martina. Adventn obdobie v tejto forme zahalo es nedie a malo pstno - kajcny charakter. Ppe Gregor I. Vek (590-604) skrtil adventn obdobie na tyri nedele (symbolizujce 4 000 rokov akania na Mesia od vyhnania prvch rodiov z raja) a je pvodcom adventnch kzn v Bazilike Santa Maria Maggiore. Svoju definitvnu formu nadobudol advent v 8. - 9. storo. V r. 1362 ppe Urban V. (1362-1370), ktor aj po svojom zvolen za ppea il ako benediktnsky mnch, zaviedol pstne pravidl pre adventn obdobie. Obsah adventnej doby vstine vyjadruj star adventn piesne - rorty - zostaven poda biblickch textov, prevane prorockch. Rorty sa zanali pred svitanm a pripomnali, e pred narodenm Krista udstvo kralo v tmch" (Iz 9,2). Nzov rorty pochdza z najznmejej latinskej adventnej piesne pochdzajcej zo 16. storoia z Franczska: Rorate coeli de super ..." (Roste nebesia z vsosti ..."). VZNAM ADVENTU
Adventn doba nie je naastie len asom nkupnej horky. M predovetkm svoj duchovn obsah. Vyzva ns k stretnutiu s Kristom v naom kadodennom ivote a pripravuje ns na jeho slvny druh prchod.
HISTRIA ADVENTNHO VENCA
Veniec je od nepamti symbolom vazstva a krovskej dstojnosti. Aj Biblia hovor o venci ako o prejave cty, radosti a vazstva. Adventn veniec vzdva hold tomu, kto je oakvan a prichdza zrove ako vaz, kr a oslobodite. Rozlievajce sa svetlo z horiacich sviec vyjadruje prichdzajceho Krista, ktor rozptyuje temnotu a strach, pretoe on je Svetlo sveta" (Jn, 8,12). Zaiatkom 19. storoia, v roku 1808 sa narodil v Hamburgu Johann Henrich Wichern. Bol najstarm synom a mal ete 7 srodencov. Neskr sa stal vychovvateom a tudoval teolgiu, aby sa mohol sta evanjelickm pastorom. Johann H. Wichern potom psobil ako uite v hamburskej nedenej kole. V tbe postara sa chudobnch ud, sa rozhodol zriadi predovetkm pre chudobn a opusten deti tulok. Neskr sa mu vaka milodarom a tvrdej prci podarilo jeho pln zrealizova. Dom nazval Drsn dom, v ktorom opusten deti pod jeho opaterou boli nielen ubytovan, ale sa aj priali remeslu. Na zklade neustlych otzok tchto det, koko dn ete zostva do Vianoc, sa rozhodol vyrobi dreven veniec s 24 sviekami - 19 tenmi, ktor predstavovali vedn dni a 4 hrubmi sviekami, symbolizujcimi tyri adventn nedele.
|
