Advent - star ra kon, nov zana Zdiea na Facebooku P. Milan Bubk SVD sa vo svojom cykle Spiritualita sasnho loveka venuje tme: Advent - star ra kon, nov zana asto si kladieme otzku: ak je rozdiel medzi starm a novm zkonom, alebo lepie: medzi asmi starozkonnmi a novozkonnmi. Odpove nm dva Advent a jeho hlavn postavy: Jn Krstite a Jei Kristus. Porovnvanie Jna Krstitea s Jeiom nm pome vemi krsne pochopi rozdiel medzi starozkonnou a novozkonnou dobou a mentalitou. Jn Krstite bol zaujmav lovek. Bol vemi duchovn no predsa zvltny. udia jeho doby boli v rozpakoch, ke ho pozorovali. A niet udo. Mali vea dvodov, aby boli nad nm a nad jeho sprvanm prekvapenmi: Toti prichdzal medzi nich z pte. Nepracoval. Ni nevlastnil. Nejedval chlieb, ktor piekli udsk ruky. Nepil vno, ktor sa pripravovalo z hrozna. Jedol iba to, o naiel v prrode, iba veci, ktor naiel tak, ako vypadli z Boch rk: kobylky, svrkov, slimkov a pon med. Nepouval ani ksok tkanch ltok; obleen bol jedine do avej srsti, ktor si prepsal psom z koe. Aj jeho uenie bolo zvltne, jednak tm, e tvrdo zasahovalo adresta, no predovetkm tm, e bolo vemi kategorick a jednostrann. Naprklad svojich posluchov, ktor raz za nm prili, aby sa nechali pokrsti a teda neboli a tak lotri, ve predsa prejavili dos dobrej vle k vntornej zmene, inak by za nm neboli prili, nazval plemenom hadov. Bez akejkovek vhavosti a pochybnost vyhlsil, e o sa jeho tka on je presveden, e Bo sd je u blzko, a e kad jeden lovek bude zoat ako strom a hoden do oha, ktor nikdy neuhasne. Trval na tom, aby kad lovek bez vnimky zmenil svoj ivot, a to o najrchlejie a bez akhokovek vhania - i u ide o policajta, vojaka alebo enu v domcnosti. Jn si vak nebol ist, o sa stane s tmi, ktor sa obrtia! Mal jasno o sa stane s tmi, ktor sa neobrtia. Ich budcnosou a trvalm delom bude Bo hnev, Boia zlos, Boia pomsta. Jn sce monos, e by udia mohli by aj spasen nevyluoval, ve inak by ich nebol krstil, no tejto tme sa prli nevenoval. Jeho posolstvom bola temnos a ponuros, depresia a aoba. JEI o trocha neskr porovnal jeho prstup, postoj a piese, ktor spieval k pohrebnej piesni, k alospevu, k tomu, o sa spieva pri poslednej rozlke. Neskr Jei zstupy obvinil, e Jna nechpali, a e spolu s nm neplakali. Jei chpal, Jei plakal a Jei aj priiel za Jnom, aby ho Jn pokrstil. Jn sa vystrail, ke ho videl. Povedal: Nie, nie ja!" Jei povedal: , no, ty." Jei bol pokrsten Jnom, aby ukzal, e mal as na pocitoch, na prorockej inpircii a na prorockom impulze svtho Jna. Jn mal pravdu; Jei jeho presvedenie a nzory nespochybnil, on ich naplno potvrdil. Jn mal pravdu vo vetkom, o hovoril. Avak Jn mal pravdu poda starho spsobu myslenia, poda vzoru a myslenia starho zkona. No Jnom sa star zkon uzavrel!!! Namiesto neho prilo nieo in, nieo nov, nieo o to star nahradilo. Jnovo posolstvo bolo posolstvom odsdenia. Toto jeho posolstvo by sme mohli ako nazva radostnou zvesou". Po Jnovi sa toto vetko zmenilo. Zmenilo sa to vo chvli, ke pokrstil Jeia a ke na neho zostpil Duch a to zostpil takm spsobom, akm ete tento Duch nikdy doteraz na zem nezostpil, aby zaal nieo nov, nov etapu, nov ru. ru, v ktorej otec had svojho stratenho syna, pastier svoju straten ovcu, ena svoju straten drachmu, hostite svojich neochotnch host, Jei vetkch tch, ktor boli chor alebo hrieni. Tento Duch Svt bol dychom Boha do temnej, ponurej, depresvnej a bezndejnej nlady Starho zkona, ktor verne a pravdivo reprezentoval Jn Krstite a pred nm vetci ostatn proroci. Starozkonn doba bola naozaj ponur. Bola dobou bezndeje. Bola dobou, ktor potrebovala npravu. Bola dobou, ktor potrebovala dych. Duch Svt bol tmto dychom ivota. Bol aj dychom radosti. A tto rados sa mala sta centrlnym pocitom tch, ktor sa stali astnkmi tejto novej ry. U tu nie je odsdenie, zatratenie, neist cesta pre vetkch. Je tu ndej, je tu monos, potencil, pozvanie, svetlo. Jei sa postaral o to, aby rozdiel medzi novou a starou rou bol naozaj jasn. Hovoril o jednoznanej, viditenej a kompletnej demarkanej iare, hranici medzi starm a novm zkonom. Hovoril: Do ias Jna tu bol zkon a proroci; odvtedy tu je Krovstvo Boie." Svt Jn lamentoval; Jei sa radoval. Jn spieval pohrebn a smutn piesne; Jei spieval aleluja. Jn odmietol jes chlieb; Jei lmal chlieb a rozdval ho vetkm. Jn odmietol pi vno; Jei premenil vetku vodu v kuchyni na vno. Jn sa odieval do avej srsti; Jei do nezovanej, v celku utkanej tuniky. Jn varoval; Jei pozval. Tto dvaja, Jn a Jei, boli v skutonosti tak strane odlin, e sa zaali jeden nad druhm udova. Jn poslal v jednej chvli za Jeiom svojich uenkov, aby sa ho sptali: Si to ty?" Jei odpovedal: Ty Jn, si najv spomedzi tch, ktor patrili minulosti, avak ten najmen v nebeskom krovstve je v ako ty." Zaalo nieo nov - Krovstvo Boie. My vetci sme pozvan to tohto krovstva, do krovstva novej ry. Nie sme pozvan ma z neho osoh iba pasvne, ale aj k tomu, aby sme ho my sami alej budovali, rili, ponkali. Jei porovnal ud okolo seba k deom. Povedal: Vy ste ako deti, ke Jn spieval pohrebn piese, neplakali ste; a teraz, ke spievam ja, ke ja hrm svoju piese na flaute, znova netancujete." My vetci, ktor sme astnkmi novozkonnch ias, by sme mali tancova, a to kvli prisbeniam, ktor nm Jei dal, kvli Krovstvu Boiemu. Mil priatelia, nech ns tohtoron advent konene presved, aby sme opustili starozkonn dobu z jej mentalitou a pridali sa k novej dobe, novej re, k re Jeiovej. Milan Bubk, SVD Rm, 5. 12. 2010
|