Advent - prchod Krista Zdiea na Facebooku Advent - prchod Krista, ktor tobne oakvame. V prvom rade sa pripravujeme na slvenie Vianoc, tajomstvo vtelenia. Chvlime Boha, ktor tak miloval svet, e nm poslal svojho Syna. Vianon sviatky a prprava na ne maj svoj hlb zmysel v prprave naich sdc na Boiu milos vo sviatostiach. Advent nm pripomna, e Kristus prde. A ivot veriacich je neustlym a bdelm oakvanm tohto prchodu. Nejde iba o to, aby sme pripomenuli historick udalos, ktor sa stala pred viac ako 2000 rokmi v malej judejskej dedinke. Ovea potrebnejie je pochopi, e cel n ivot mus by adventom, bdelm oakvanm novho konenho prchodu Krista. Prvou adventnou nedeou (v tomto roku 28. novembra) sa pre kresanov zana obdobie adventu, prpravy na slvenie narodenie Jeia. Slovo advent pochdza z latinskho adventus" a znamen prchod. Symbolom adventnho obdobia, ktor trv tyri tdne, je adventn veniec so tyrmi sviecami - tie sa postupne zapauj poas tyroch adventnch nedie. Prv zo tyroch adventnch svieok na tradinom adventnom venci treba zapli v nedeu 28. novembra. Postupne do Vianoc sa zapauje jedna svieka za druhou. Najastejie s svieky tmavomodr alebo fialov, symbolizujce liturgick farby adventnch nedie. Cirkevn rok sa v Katolckej cirkvi kon sviatkom Krista Kra a adventom sa zana nov cirkevn rok. tvortdov obdobie adventu je pre veriacich najm asom duchovnej prpravy a poknia pred slvenm Vianoc, radostnej spomienky na Narodenie Pna. V tomto obdob sa veriaci v katolckych, evanjelickch a alch kresanskch chrmoch schdzaj k modlitbm a zamysleniam, konaj sa v nich aj mnoh adventn koncerty. Adventn doba nie je naastie len asom nkupnej horky. M predovetkm svoj duchovn obsah. Vyzva ns k stretnutiu s Kristom v naom kadodennom ivote a pripravuje ns na jeho slvny druh prchod. Advent je to darovan as Boej milosti, ktor by mal lovek naplni dobrm myslom a zmysluplnm obsahom. Zamyslie sa nad sebou, nad svojou hrienosou, ini poknie, nedriema, prebudi sa, plva proti prdu." Pre ud, ktorm s Vianoce len udovou tradciou a sentimentlnym rozpoloenm, advent neexistuje. Chrmov rcho v advente je fialov. Prv adventn nedea je sasne v Katolckej cirkvi zaiatkom novho liturgickho roka a u tradine aj dom celocirkevnej zbierky na charitu. Adventn predvianon prprava sa spomna v Rme u za ppea Leva I. Vekho (440-461). In zznam o advente pochdza z Franczska, kde koncil v meste Macon v r. 582 nariadil, aby sa prprava na slvenie vianonch sviatkov zaala od prvej nedele po sviatku sv. Martina. Adventn obdobie v tejto forme zahrnovalo es nedie a malo pstno - kajcny charakter. Ppe Gregor I. Vek (590-604) skrtil adventn obdobie na tyri nedele (symbolizujce 4 000 rokov akania na Mesia od vyhnania prvch rodiov z raja) a je pvodcom adventnch kzn v Bazilike Santa Maria Maggiore. Svoju definitvnu formu nadobudol advent v 8. - 9. storo. V r. 1362 Urban V. (1362-1370), ktor aj po svojom zvolen za ppea il ako benediktnsky mnch, zaviedol pre advent pstne pravidl. Obsah adventnej doby vstine vyjadruj star adventn piesne - rorty - zostaven poda biblickch textov, prevane prorockch. Rorty sa zanali pred svitanm a pripomnali, e pred narodenm Krista udstvo kralo v tmch" (Iz 9,2). Nzov rorty pochdza z najznmejej latinskej adventnej piesne pochdzajcej zo 16. storoia z Franczska: Rorate coeli de super ..." (Rosu dajte nebesia zhora ..."). Histria adventnho venca Veniec je od nepamti symbolom vazstva a krovskej dstojnosti. Aj Biblia hovor o venci ako o prejave cty, radosti a vazstva. Adventn veniec vzdva hold tomu, ktor je oakvan, a ktor zrove prichdza ako vaz, ako kr a oslobodite. Rozlievajce sa svetlo z horiacich sviec vyjadruje prichdzajceho Krista, ktor rozptyuje temnotu a strach, pretoe on je Svetlo sveta" (Jn, 8,12).
|